20. kapitola
Jonatan pomáha Dávidovi utiecť
1Dávid utiekol z prorockého domu v Rame a prišiel k Jonatanovi. Pýtal sa ho: "Čo som urobil? Čím som sa previnil? Čím som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že mi číha na život?"2On mu odpovedal: "Ani myslieť! Nezomrieš. Pozri, môj otec neurobí nič veľkého alebo malého bez toho, aby sa mi zveril. Prečo by môj otec práve toto tajil predo mnou? To je nemožné!"3Dávid povedal: "Môžem prisahať, že tvoj otec veľmi dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, a myslí si: nech sa o tom Jonatan nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale ako že žije Jahve a na tvoj život: len jeden krok je medzi mnou a smrťou."4Jonatan povedal Dávidovi: "Čo chceš, aby som urobil pre teba?"5Dávid odpovedal Jonatanovi: "Zajtra je novomesiac a ja mám sedieť pri jedle s kráľom, ale ty ma prepusť, aby som odišiel. Skryjem sa na poli až do večera.6Ak sa tvoj otec bude na mňa dopytovať, povedz mu: ‚Dávid ma naliehavo prosil, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obetu za celý rod.‘7Ak povie: ‚Dobre!‘ – tak ja, tvoj sluha, budem zachránený, ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre to najhoršie.8Preukáž láskavosť mne, svojmu sluhovi, lebo si so mnou uzavrel zmluvu v Jahveho mene. Ale ak som vinný, zabi ma ty, prečo by si ma viedol až k svojmu otcovi?"9Jonatan odpovedal: "Ani myslieť! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba nešťastie, či by som ti to neoznámil?"10Dávid sa spýtal Jonatana: "Kto mi to oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď?"11Jonatan povedal Dávidovi: "Poď, vyjdime do poľa!" A tak obaja vyšli do poľa.12Jonatan povedal Dávidovi: "Sľubujem ti, Dávid, pred Jahvem, Bohom Izraela, že zajtra o tejto hodine budem sa dopytovať svojho otca, a ak ti je naklonený, pošlem ti správu a oznámim ti to.13Ale ak môj otec chce uvaliť na teba nešťastie, nech Jahve urobí to isté mne, ba ešte horšie, ak ti to neoznámim a nepošlem ťa do bezpečia. Nech je Jahve s tebou, ako bol s mojím otcom!14Viem, že dokiaľ budem žiť, preukážeš mi Jahveho milosrdenstvo; a ak ja zomriem,15nikdy neodopri môjmu domu svoje milosrdenstvo! Keď Jahve vyhubí z povrchu zeme všetkých Dávidových nepriateľov,16nech Jonatanovo meno nie je vyhubené so Šaulovým domom, inak Jahve bude za to žiadať počet od Dávida."17Jonatan sa znovu zaprisahal Dávidovi, lebo ho miloval z celej svojej duše.18Jonatan mu povedal: "Zajtra je novomesiac a zbadajú tvoju neprítomnosť, lebo tvoje miesto bude prázdne.19Pozajtra si veľmi všimnú tvoju neprítomnosť, choď na miesto, kde si sa vtedy skrýval, a buď pri tej skale, ktorú poznáš.20Ja zasa napozajtre budem strieľať šípy z tejto strany, ako by som strieľal do terča.21Potom pošlem mládenca, ktorému poviem: ‚Choď, hľadaj šípy!‘ Ak poviem mládencovi: ‚Šípy sú na tejto strane, blízko teba, vezmi ich!‘ – vtedy príď, lebo to bude pre teba znamenať pokoj, a nič sa ti nestane, ako že žije Jahve.22Ale ak mládencovi poviem: ‚Šípy sú ďalej od teba,‘ vtedy odíď, lebo Jahve ťa posiela preč.23V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, Jahve je navždy svedkom medzi mnou a tebou."24Dávid sa skryl na poli. Nastal novomesiac a kráľ si zasadol za stôl k jedlu.25Kráľ si sadol na svoje obvyklé miesto pri stene, Jonatan si sadol naproti. Abner si sadol vedľa Šaula a Dávidovo miesto zostalo prázdne.26Šaul v ten deň nepovedal nič; myslel si: "Stala sa mu príhoda, nie je čistý, iste nie je čistý."27Nasledujúceho dňa, druhý deň po novomesiaci, Dávidovo miesto bolo zasa prázdne. Šaul povedal svojmu synovi Jonatanovi: "Prečo Izajov syn neprišiel ani včera, ani dnes k jedlu?"28Jonatan odpovedal Šaulovi: "Dávid sa odo mňa súrne vypýtal do Betlehema.29Povedal mi: ‚Prosím ťa, dovoľ mi odísť, lebo máme obetu nášho rodu a moji bratia ma žiadali; nuž ak som našiel milosť v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov.‘ Preto neprišiel ku kráľovskému stolu."30Šaul vzbĺkol hnevom proti Jonatanovi a kričal na neho: "Ty syn nehanebnice! Dobre viem, že sa priatelíš s Izajovým synom na svoju hanbu a na hanbu lona svojej matky!31Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť, nebudeš v bezpečí ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli poňho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti."32Jonatan odpovedal svojmu otcovi a povedal mu: "Prečo by mal zomrieť? Čo vykonal?"33Vtedy Šaul vrhol po ňom kopiju, aby ho zrazil, a Jonatan z toho pochopil, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť.34Jonatan vstal od stola rozpálený hnevom a v ten druhý deň novomesiaca nejedol nič, lebo sa trápil pre Dávida, že ho jeho otec pokoril.35Ráno nasledujúceho dňa, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel Jonatan na pole a s ním mladý sluha.36Povedal svojmu sluhovi: "Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím." Sluha utekal a on vystrelil šíp ďaleko pred neho.37Keď mladík prišiel na miesto, kde ležal šíp, ktorý Jonatan vystrelil, Jonatan na neho zakričal: "Či šíp nie je ešte ďalej, ako si ty?"38Potom Jonatan ešte zakričal za mládencom: "Rýchlo, ponáhľaj sa, nezastavuj sa!" Jonatanov sluha pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi.39Sluha nevedel o ničom, len Jonatan a Dávid vedeli, o čo ide.40Jonatan odovzdal svoju zbraň mládencovi a povedal mu: "Choď, zanes to do mesta!"41Keď sluha odišiel, Dávid vstal spoza skaly, vrhol sa tvárou k zemi a trikrát sa poklonil. Potom sa objali, pobozkali a v náručí si plakali.42Jonatan povedal Dávidovi: "Choď v pokoji! Čo sa týka prísahy, ktorú sme obidvaja v Jahveho mene prisahali, nech je Jahve svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až naveky!"