Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Autor predstavuje svoj úmysel

1Preto nechajme bokom začiatočné učenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Neklaďme znova základy: o pokání z mŕtvych skutkov a o viere v Boha,
2o učení o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a o večnom súde.3A to urobíme, ak to Boh dovolí.4Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého,5zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku6a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech.7Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu pre tých, ktorí ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha.8Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe. Nakoniec bude spálená.

Slová nádeje a povzbudenia

9Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse.
10Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali – a ešte posluhujete – svätým.11Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť až do konca, aby sa tak mohla vaša nádej plne uskutočniť,12aby ste neotupeli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.13Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi, nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého14slovami: Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.15A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.16Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením, ktoré ukončí každý spor.17A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou.18Sú teda dve veci, prísľub a prísaha, ktoré nemožno meniť a v ktorých Boh nemôže klamať. Tak my, čo sme našli útočište v ňom, sme mocne povzbudení, aby sme sa silne chopili nádeje, ktorá nám je ponúknutá.19Máme ju ako kotvu svojej duše, istú a mocnú, ktorá preniká až do vnútra za oponu,20kam pre nás vošiel ako predchodca Ježiš, ktorý sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.