9. kapitola
1Ľud, ktorý kráčal v tmách, uvidel veľké svetlo, nad obyvateľmi pochmúrnej krajiny svetlo zažiarilo.2Rozmnožil si národ, zväčšil si mu radosť, radujú sa v tvojej prítomnosti, ako sa ľudia veselia pri žatve, ako sa tešia pri delení koristi.3Lebo si dolámal ich ťažké jarmo, palicu, ktorou ich bili po chrbte, i kyjak utláčateľa ako v deň porážky Madiáncov.4Lebo všetka obuv pochodujúcich vojakov a každý odev nasiaknutý krvou budú hodené na oheň a spálené.5Lebo chlapec sa nám narodil, syn nám bol darovaný, ktorý má na pleciach kráľovské odznaky a jeho meno je: Zázračný radca, Mocný Boh, Večný otec, Knieža pokoja.6Veľká bude jeho ríša, trvalý pokoj zavládne na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré on obnoví a upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. To bude dielo preveľkej lásky Jahveho Cebaot.Skúšky Severného kráľovstva
7Pán hodil slovo na Jakuba, dopadlo na Izraela8a počul ho všetok ľud, Efraimci a obyvatelia Samárie, ktorí hovoria v pýche svojho povýšeného srdca:9"Tehly sa zrútili, budeme stavať z kresaného kameňa, sykomory boli pozrážané, nahradíme ich cédrami."10Ale Jahve zdvihol vysoko proti nim ich nepriateľov, povzbudil ich odporcov:11Aramejcov od východu a Filištíncov od západu, ktorí žrali Izrael plnými ústami. Tým všetkým sa jeho hnev neodvrátil, jeho ruka ešte zostala vy stretá.12Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, nehľadal Jahveho Cebaot.13Preto Jahve odťal z Izraela hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trstinu v jediný deň.14Starší a hodnostári sú hlava, proroci, ktorí učia lož, sú chvost.15Hej, vodcovia tohto ľudu sú zvodcami a tí, ktorých vedú, zablúdili.16Preto Pán nemá radosť z jeho mládeže, nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami, lebo všetci sú bezbožní a zlí, každý tára neslušné reči. Pre toto všetko sa jeho hnev neodvrátil, jeho ruka ešte zostala vystretá.17Hej, zloba vzplanula plameňom, stravuje krovie i tŕnie, zapaľuje húštiny lesa a dvíha sa vysoko v oblakoch dymu.18Od hnevu Jahveho Cebaot horí zem a ľud je pokrmom ohňa. Nikto nemá zľutovanie nad vlastným bratom.19Žerie napravo a ešte má hlad, ujedá naľavo a nie je sýty. Každý požiera mäso vlastných detí.20Manasses požiera Efraima a Efraim Manassesa a spolu sa vrhajú na Júdu. Pre toto všetko sa jeho hnev neodvrátil, jeho ruka ešte zostala vystretá.