Predchádzajúca kapitola

7. kapitola

Uzdravenie stotníkovho otroka

1Keď skončil všetky tieto reči ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.
2Tam mal istý stotník otroka, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.3Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a otroka zachránil.4Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil,5lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil."6Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.7Preto som sa ani nepokladal za hodného prísť k tebe. Ale povedz slovo a môj mládenec ozdravie!8Veď ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: ‚Choď!‘, on inému: ‚Poď sem!‘, tak príde a svojmu otrokovi: ‚Urob toto,‘ on to urobí."9Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa k zástupu, čo ho sprevádzal, a povedal: "Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli."10Keď sa poslovia vrátili domov, otroka našli zdravého.

Vzkriesenie syna nainskej vdovy

11Stalo sa potom, že šiel do mesta, ktoré sa volalo Nain. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu.
12Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju dosť veľký zástup z mesta.13Keď ju Pán videl, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!"14Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!"15Mŕtvy sa posadil, začal hovoriť. Ježiš ho vrátil jeho matke.16Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a "Boh navštívil svoj ľud."17A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.

Otázka Jána Krstiteľa a svedectvo, ktoré o ňom vydal Ježiš

18O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci.
19Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?"20Keď tí mužovia prišli k nemu, povedali: "Ján Krstiteľ nás poslal k tebe a pýta sa: ‚Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?‘"21Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým vrátil zrak.22A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.23A šťastný je ten, kto sa na mne nepohorší."24Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?25Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských palácoch.26Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka.27Lebo to je o ňom napísané: Pozri, posielam svojho posla pred tebou, aby pripravil cestu pred tebou.28Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo žien, nie je nik väčší ako Ján. A predsa ten, kto je v Božom kráľovstve najmenší, je väčší ako on."29A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici, uznali Božiu spravodlivosť a dali sa pokrstiť Jánovým krstom.30Ale farizeji a znalci Zákona odmietli jeho krst, a tým zmarili Boží úmysel s nimi.

Ježišov súd o jeho generácii

31"Komu prirovnávam ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
32Podobajú sa deťom, čo sedia na námestí a kričia jedny na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste! Spievali sme vám pieseň pohrebnú, a neplakali ste!‘33Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘34Prišiel Syn človeka, je a pije a hovoríte: ‚Pozrite, žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘35Ale Múdrosť dokazujú všetky jej deti."

Odpustenie kajúcej a milujúcej hriešnici

36Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a zaujal miesto pri stole.
37V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom,38s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.39Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica."40Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odpovedal: "Hovor, Učiteľ!"41"Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.42Keďže nemali skadiaľ dlžobu zaplatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?"43Šimon mu odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ."44Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.45Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať.46Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom natrela nohy.47Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje."48A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené."49Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Kto je to, že aj hriechy odpúšťa?"50On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"