Predchádzajúca kapitola

17. kapitola

Súkromná Michova svätyňa

1V Efraimskom pohorí žil muž menom Michajehu.
2Povedal svojej matke: "Pamätáš na tých tisíc sto šeklov striebra, ktoré ti vzali a kvôli ktorým si vyriekla kliatbu a mne si dokonca povedala... to striebro je tu; vzal som ho ja." Matka mu povedala: "Nech ťa Jahve požehná, syn môj!"3On vrátil tých tisíc sto šeklov striebra svojej matke a ona povedala: "Zasvätila som to striebro naozaj Jahvemu vlastnou rukou pre môjho syna, aby sa urobila vyrezávaná socha a modla z liateho kovu, ale teraz ti ho chcem vrátiť." No on vrátil striebro svojej matke.4Potom jeho matka vzala dvesto šeklov striebra a dala ich zlatníkovi, ktorý z nich urobil sochu (a modlu z liateho kovu), ktorá bola potom umiestnená v Michajehuovom dome.5Ten muž, Micha, mal Boží dom; zhotovil efód a terafim a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza.6V tom čase nebolo kráľa v Izraeli a každý robil, čo sa mu páčilo.7Bol jeden mladík z judského Betlehema, z Júdovho kmeňa, bol to Levita, ktorý tam býval ako cudzinec.8Ten muž odišiel z judského mesta Betlehema, aby sa usadil tam, kde bude môcť. Na svojej ceste prišiel do Efraimského pohoria k Michovmu domu.9Micha sa ho opýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" Odpovedal: "Som Levita z judského Betlehema a putujem, aby som sa usadil, kde budem môcť."10Micha mu povedal: "Zostaň bývať u mňa a buď mi otcom a kňazom a ja ti dám ročne desať šeklov striebra, ošatenie a stravu."11Levita súhlasil, že sa usadí u toho muža, a ten s ním zaobchádzal ako s jedným zo svojich synov.12Micha uviedol Levitu do úradu a mladý človek sa stal jeho kňazom a býval v Michovom dome.13Micha povedal: "Teraz viem, že Jahve mi bude robiť dobre, lebo mám tohto Levitu za kňaza."