14. kapitola
Pravé šťastie
1Šťastný človek, ktorý sa slovom neprehrešil a ktorého nemučia výčitky za hriech.2Šťastný človek, ktorého netrápi vlastné svedomie a ktorý nestratil nádej.Závisť a lakomstvo
3Malichernému človeku nesvedčí bohatstvo. Načo je veľký majetok žgrlošovi?4Seba ukracuje a iným hromadí. Iní sa budú pásť na jeho majetku.5Kto je tvrdý k sebe, ku komu bude dobrý? Neužije si vlastný majetok.6Niet ukrutnejšieho človeka, ako kto sám seba trýzni, a to je už odplata za jeho zlobu.7Ak spraví niečo dobré, to iba z omylu. Nakoniec sa ukáže, aký je zlý.8Tvrdý je človek závistlivých očí, odvracia oči, keď treba pomáhať.9Lakomému oku vlastný diel je primalý; žiadostivé oko vysušuje dušu.10Lakomcovo oko závidí aj chlieb; má vždy prázdny stôl.11Syn môj, ak máš z čoho, dopraj si a Bohu prinášaj obety, ako sa sluší.12Pamätaj, že smrť nie je ďaleko a deň odchodu nebol ti zjavený.13Rob dobre priateľom prv, než zomrieš a podľa svojich možností buď štedrý.14Neodopri si šťastie dnešného dňa, nech ti neunikne tvoja časť zákonitého pôžitku.15Vari zanecháš iným, na čom si sa napracoval, aby hádzali lós o to, čo si s námahou nahonobil?16Dávaj a prijímaj. Zabav sa! Medzi mŕtvymi radosť nenájdeš.17Každé telo ostarie ako šaty. Večný zákon znie: Musíš zomrieť.18Ako lístie na vždy zelenom strome: jedno odpadá, druhé dorastá, tak aj rod z tela a krvi, jedni zomierajú, druhí sa rodia.19Každé porušiteľné dielo hynie a s ním odchádza aj jeho tvorca.Šťastie múdreho
20Šťastný je človek, ktorý objavuje krásy múdrosti a svojím rozumom rozmýšľa o dobrom,21kto vo svojej mysli uvažuje o cestách múdrosti a preniká do jej tajomstiev.22Kto múdrosť sleduje ako lovec, číha po jej stopách.23Človek, čo jej nazerá do okien, načúva pri jej kľúčovej dierke.24Utáborí sa vedľa jej domu a do jej múrov vrazí klin pre svoj stan.25Postaví si stan hneď vedľa nej a usadí sa v tom šťastnom zátiší.26Deti si umiestni pod jej ochranu a nájde si útulok pod jej konármi.27V jej chládku nájde ochranu pred páľou dňa a zostane trvalo prebývať v jej sláve.