20. kapitola
Pavol opúšťa Efez
1Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska.2Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka.3Tam strávil tri mesiace a keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko.4Sprevádzali ho Berejčan Sopater, Pyrrhov syn, zo Solúnčanov Aristarchos a Sekundus, Gájus z Derbe a Timotej i Ázijčania Tychikos a Trofimos.5Oni šli vopred a čakali nás v Troade.6My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme zostali sedem dní.V Troade. Pavol vzkriesi mŕtveho
7Keď sme sa v nedeľu, prvý deň týždňa, zišli na lámanie chleba, Pavol, ktorý mal ráno odcestovať, dlho s nimi hovoril a pretiahol reč až do polnoci.8V hornej miestnosti, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp.9Istý mladík menom Eutychos sedel v okne a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho.10Pavol zišiel dolu, prestrel sa naň.11Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho až do svitania ešte hovoril a potom odišiel.12Chlapca však priviedli živého, čo ich nemálo potešilo.Z Troady do Miletu
13My sme nasadli na loď skôr a odplavili sme sa do Asosu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši.14Keď sme sa s ním v Asose zišli, vzali sme ho na loď a išli sme do Mitylény.15Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali pred Chios, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a nasledujúci sme došli do Miletu.16Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii. Ponáhľal sa, aby bol, podľa možnosti, na Turíce v Jeruzaleme.Rozlúčka s predstavenými efezskej cirkvi
17Z Miletu poslal do Efezu po starších cirkvi.18Keď k nemu spolu prišli, povedal im: "Vy viete, ako som si u vás počínal od prvého dňa, keď som vstúpil do Ázie, až podnes;19ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali od Židov.20Vy viete, ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učiť vás verejne i po domoch;21ako som zaprisahával Židov i Grékov, aby sa obrátili k Bohu a uverili v nášho Pána, Ježiša.22A teraz, spútaný Duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam čaká.23No Svätý Duch ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma čakajú okovy a súženie.24Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: vydať svedectvo evanjeliu Božej milosti.25A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nikto z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval Kráľovstvo.26Preto vám v dnešný deň slávnostne vyhlasujem, že nemám vinu na tom, ak niekto neprijme Pána Ježiša,27lebo som nikdy neušiel pred svojou povinnosťou zvestovať vám celú Božiu vôľu.28Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Svätý Duch ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.29Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo.30Ba aj medzi vami samými povstanú ľudia, čo budú učiť nesprávne učenie, aby strhli učeníkov za sebou.31Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás.32A teraz vás odporúčam Bohu a jeho Slovu milosti, ktoré má moc vybudovať vás a dať vám dedičstvo medzi všetkými, čo sú mu zasvätení.33Netúžil som po striebre ani zlate, ani odeve nikoho;34sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo moji spoločníci.35Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: "Blaženejšie je dávať ako prijímať."36Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými.37Všetci sa dali do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.38Najviac ich zarmútilo to, keď povedal, že už neuvidia jeho tvár. Potom ho vyprevadili na loď.