22. kapitola
Pavlova obranná reč k Židom v Jeruzaleme
1"Bratia a otcovia, počúvajte, čo vám teraz poviem na svoju obranu!"2Keď počuli, že hovorí po hebrejsky, ešte väčšmi zatíchli. A pokračoval:3"Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom meste Tarze, ale vychovaný som bol tu, v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa Zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci horlíte dnes.4Prenasledoval som na smrť tých, čo nasledujú túto novú Cestu. Spútaval som mužov a ženy a vrhal ich do väzenia, lebo boli kresťanmi.5Aj veľkňaz a všetci starší sú mi svedkami, že hovorím pravdu: od nich som vskutku dostal aj list pre bratov v Damasku. Vtedy som odišiel s úmyslom pochytať a priviesť do Jeruzalema aj tých, čo tam boli, aby boli potrestaní.6Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, okolo poludnia ma zrazu zalialo jasné svetlo z neba.7Padol som na zem a počul som hlas, ktorý hovoril: ‚Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?‘8Ja som odpovedal: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi povedal: ‚Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.‘9Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale nepočuli hlas toho, čo so mnou hovoril.10I povedal som: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň, choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené robiť.‘11Keďže som bol jasom toho svetla oslepený a nič som nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku.12Istý Ananiáš, nábožný muž podľa Zákona, ktorému všetci tamojší Židia vydávajú svedectvo,13prišiel za mnou a povedal: ‚Brat Šavol, viď znova!‘ A ja som ho v tú hodinu videl.14Tu on povedal: ‚Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho vlastných úst.15Lebo musíš byť jeho svedkom a oznámiť všetkým ľuďom všetko, čo si videl a počul.16A teraz, čo čakáš? Vstaň a daj sa pokrstiť! Zmy svoje hriechy, vzývajúc jeho meno!‘17Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v Chráme, padol som do vytrženia.18Videl som Pána, ktorý mi hovoril: ‚Ponáhľaj sa, rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘19Ja som povedal: ‚Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba.20A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, čo ho zabíjali.‘21Ale on mi povedal: ‚Choď, lebo ja ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.‘"Pavol, rímsky občan
22Až po toto slovo ho počúvali, ale potom začali kričať: "Na smrť s ním! Taký zlosyn nesmie žiť!"23Vykrikovali, stŕhali si šaty, viali nimi a vírili prach,24preto veliteľ rozkázal odviesť ho do pevnosti a vypočúvať ho pod bičovaním, aby sa dozvedel príčinu, prečo naň tak kričia.25Keď bol zviazaný, pripravený na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, čo tam stál: "A smiete bičovať rímskeho občana, a ešte bez súdu?"26Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: "Čo to ideš robiť? Veď je to rímsky občan."27Veliteľ prišiel za Pavlom a pýtal sa: "Povedz mi, ty si Riman?" On odpovedal: "Áno."28Veliteľ vravel: "Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu." A Pavol povedal: "A ja som sa v ňom narodil."29Tí, čo ho mali vypočúvať, hneď od neho odstúpili a aj veliteľ sa zľakol, keď sa dozvedel, že je Riman a že ho dal sputnať.Pavol pred sanhedrinom
30Ale keďže veliteľ chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň ho dal uvoľniť, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celý sanhedrin, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.