40. kapitola
Vďakyvzdanie. Volanie o pomoc
1Pre zbormajstra. Dávidov. Žalm.2Čakal som, čakal na Jahveho a on sa sklonil ku mne a vypočul moju prosbu.3Vytiahol ma z jamy smrti, z bahnitého prepadliska, postavil ma na skalu, že môžem bezpečne kráčať.4Do úst mi vložil novú pieseň, chválospev na nášho Boha. Mnohí sa to dozvedia, naplnia sa úctou k Jahvemu a upevnia sa vo viere.5Šťastný človek, ktorý sa spolieha na Jahveho a nedrží s pyšnými a vierolomnými ľuďmi.6Aké veľké veci si urobil, Jahve, môj Bože! Aké veľké plány máš s nami! Tebe sa nikto nevyrovná. Keby som to všetko chcel verejne vyrozprávať, toľko je toho, že sa to ani vypočítať nedá.7Obety a dary si nechcel, nežiadal si celopaly a obety za hriechy, ale otvoril si mi uši, aby som ťa počúval,8preto som ti odpovedal: "Hľa, prichádzam." Vo zvitku knihy je o mne napísané,9že mám plniť tvoju vôľu, a to chcem, Bože môj, tvoj zákon nosím vo svojom srdci.10Na veľkom zhromaždení ľudu som rozprával o tvojej spravodlivosti a nič som nezamlčal, Jahve, ty to vieš.11Tvoju spravodlivosť som neskryl v srdci, rozhlásil som tvoju vernosť a tvoju pomoc, nezatajil som tvoju lásku a vernosť na veľkom zhromaždení.12Jahve, neprestaň sa o mňa otcovsky starať, tvoja láska a pravda nech ma vždy chránia,13lebo ma zovreli premnohé súženia. Moje hriechy na mňa doľahli, až sa mi v očiach zatmelo; je ich viac ako vlasov na mojej hlave, až som stratil všetku odvahu.14Jahve, ukáž mi svoju priazeň a zachráň ma, Jahve, ponáhľaj sa mi na pomoc!15Hanba a posmech na tých, čo ma chcú zahubiť! Nech s potupou ustúpia tí, čo sa tešia z môjho nešťastia!16Nech zmeravejú od hanby, ktorí sa mi posmievajú!17Ale tí, čo ťa hľadajú, nech jasajú, nech v tebe nájdu plnú radosť! Nech tí, čo od teba čakajú záchranu, neustále volajú: "Sláva ti, Bože náš!"18Ja som však úbohý a biedny, no Pán sa postará o mňa. Ty si môj pomocník, ty si môj spasiteľ, preto nemeškaj, Bože môj!