42. kapitola
Nárek Levitu vo vyhnanstve
1Pre zbormajstra. Báseň. Korachových synov.2Ako jeleň dychtí po bystrinách, tak moja duša túži po tebe, Bože.3Moja duša smädí po Bohu, po živom Bohu. Kedy prídem k nemu a predstavím sa pred Božiu tvár?4Slzy sú mi pokrmom dňom i nocou, keď sa ma celý deň vypytujú: "Kde je tvoj Boh?"5Srdce mi puká, keď si spomínam, ako som kráčal v sprievode veriacich do Božieho chrámu za radostného spevu jasajúcich pútnikov.6Duša moja, čo si taká smutná, prečo sa znepokojuješ? Dúfaj v Boha! Ešte ho budem oslavovať, svojho záchrancu a svojho Boha!7Srdce mi puká, keď si spomínam na teba, ako z prameňa Jordánu z chermonských hôr, cez vrch Micar;8hlbine sa hlbina ozýva hukotom tvojich vodopádov a všetky tvoje vlny, všetky tvoje príboje sa valia nado mnou!9Jahve ma zahrnuje svojou láskou vo dne i v noci, na pery mi vkladá oslavnú pieseň, modlitbu k Bohu môjho života.10Obraciam sa na Boha, svojho ochrancu: "Prečo na mňa zabúdaš, prečo mám chodiť zronený, sužovaný nepriateľom?"11Nepriatelia ma tupia, až som celý zdrvený a celý deň sa ma vypytujú: "Kde je tvoj Boh?"12Duša moja, čo si taká smutná, prečo sa znepokojuješ? Dúfaj v Boha! Ešte ho budem oslavovať, svojho záchrancu a svojho Boha!