49. kapitola
Márnosť bohatstva
1Pre zbormajstra. Korachových synov. Žalm.2Čujte, všetky národy, načúvajte všetci obyvatelia zeme,3prostí i vznešení, bohatí i chudobní!4Poviem vám múdre slová, rozumné myšlienky svojho srdca.5Zamyslím sa nad príslovím a za sprievodu harfy vysvetlím svoju hádanku.6Prečo sa mám strachovať v zlých časoch, obklopený zlobou záškodníkov,7ktorí sa spoliehajú na svoje bohatstvo a chvastajú sa svojím majetkom?8Nikto nemôže vykúpiť seba samého, nik nevládze zaplatiť Bohu výkupné za svoj život,9lebo cena ľudského života je príliš vysoká a nikto nebude stačiť,10aby žil naveky a neuzrel hrob.11Lebo vidí, že aj múdri zomierajú; tak isto hynú blázon i hlupák a svoje bohatstvá nechávajú iným.12Hrob je ich večným domovom, ich príbytkom z pokolenia na pokolenie, hoci by zeme pomenovali svojimi menami.13Nechápe to človek, kým je v blahobyte, je ako zviera, ktoré uhynie.14Taký je údel tých, čo si príliš dôverujú, tak skončia tí, čo sa im slovami líškajú: Sela15ako črieda oviec ženú sa do ríše smrti, smrť je ich pastierom. Rútia sa rovno do hrobu, čoskoro pominie ich krása a podsvetie bude ich príbytkom.16Ale mňa sám Boh vyslobodí, vytrhne ma z pazúrov podsvetia. Sela17Netráp sa zbytočne, keď niekto bohatne, keď rastie majetok jeho domu,18keď zomrie, nič nevezme so sebou, nepôjde s ním jeho bohatstvo.19Hoci si zaživa lichotil: "Ľudia ťa chvália pre tvoje úspechy,"20predsa sa pripojí k svojim mŕtvym predkom, ktorí už nikdy neuvidia svetlo.21Nechápe to človek, kým je v blahobyte, je ako zviera, ktoré uhynie.