55. kapitola
Modlitba ohováraného
1Pre zbormajstra. Na strunových nástrojoch. Báseň. Dávidova.2Bože, vypočuj moju modlitbu, neskrývaj sa pred mojou úpenlivou prosbou!3Venuj mi pozornosť a vypočuj ma, lebo starosti mi nedajú pokoja.4Zdesený som hrozbami nepriateľov, vreskom bezbožníkov, lebo ma obviňujú zo zločinov, zúrivo ma osočujú.5Srdce sa mi zviera úzkosťou, prepadol ma smrteľný strach,6Hrôza a des ma zachvátili, chvejem sa na celom tele.7Vravím si: "Keby som mal krídla ako holubica, odletel by som si odpočinúť,8zaletel by som ďaleko, našiel si útulok v samote; Sela9vyhľadal si zátišie pred zúrivým víchrom,10pred ničiacou búrkou, Bože, pred jedovatými jazykmi záškodníkov." Vidím násilenstvá a spory v meste,11dňom a nocou sa plížia po jeho hradbách a vnútri vládne bezprávie a útlak.12Všade sa šíri rozvrat a z ulíc nezmizne vydieračstvo a podvod.13Keby ma tupil môj protivník, vedel by som to zniesť; keby povstal proti mne nepriateľ, vedel by som sa pred ním skryť.14Ale to si ty, môj spoločník, môj dôverný priateľ,15s ktorým ma spájala úprimná srdečnosť, spolu sme chodievali v sprievode do chrámu!16Nech ich skosí smrť, nech padnú do pekla zaživa, lebo zloba sa zapelešila v ich srdciach i rodinách!17Ale ja sa k Bohu obraciam o pomoc, Jahve ma zachráni.18Keď sa modlím ráno, napoludnie, večer, bedákam a vzlykám,19zachráni ma a vráti mi pokoj, hoci na mňa dorážajú početní protivníci,20ako diví kočovníci východných stepí, čo prísahy neplnia a Boha sa neboja.21Títo ľudia dvíhajú zbraň proti tým, s ktorými uzavreli mier, rušia dané slovo.22Ich reč je hladšia ako maslo, ale v mysli stroja vojnu; ich slová tečú ako olej, ale sú to vytasené meče!23Ty však Jahvemu poruč, čo ťa trápi, a on ťa podoprie, nikdy nedovolí, aby spravodlivý tápal v neistote.24Bože, zmeť ich do tmavého hrobu! Zákerní vrahovia zahynú v kvete života. Ale ja pevne dúfam v teba, Bože!