18. kapitola
1Rozpovedal im tiež podobenstvo o tom, ako sa treba stále modliť a neustávať.2Hovoril: V ktoromsi meste bol jeden sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí sa nehanbil.3No v tom meste bola aj istá vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Obráň ma pred mojím protivníkom.4Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,5ale že ma tá vdova obťažuje, obránim ju, aby ma donekonečna netrápila.6Pán však povedal: Počujete, čo hovorí nespravodlivý sudca?7A azda Boh neobráni svojich vyvolených, ktorí k Nemu volajú dňom i nocou, i keď s veľkou trpezlivosťou?8Hovorím vám: Čoskoro ich obráni. Ale či Syn človeka nájde vieru na Zemi, keď príde?9Niektorým však, čo sa spoliehali na seba, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:10Dvaja ľudia vošli do chrámu modliť sa; jeden farizej a druhý mýtnik.11Farizej zastal a takto sa v sebe modlil: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo nadobudnem.13Mýtnik však stál obďaleč a nechcel ani oči pozdvihnúť k nebu, ale bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.14Hovorím vám, tento odišiel do svojho domu ospravedlnený a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.15Prinášali k Nemu aj nemluvniatka, aby sa ich dotýkal.16Keď to videli učeníci, dohovárali im. Ale Isus si ich zavolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Kráľovstvo Božie.17Veru, hovorím vám: Kto však neprijme Kráľovstvo Božie ako dieťa, nevojde doň.18A jeden popredný muž sa Ho spýtal: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?19Isus mu však odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba sám Boh.20Poznáš prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevyslovíš krivé svedectvo, cti si otca i matku.21On však povedal: Toto všetko som zachovával od svojej mladosti.22Keď to Isus počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma.23Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol náramne bohatý.24Keď ho Isus videl, ako zosmutnel, povedal: Ako ťažko vchádzajú do Božieho Kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!25Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Kráľovstva Božieho.26A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený?27On však odpovedal: Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha28Tu Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a nasledovali sme Ťa!29On však im povedal: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom alebo rodičov alebo bratov alebo sestry alebo ženu alebo deti pre Kráľovstvo Božie,30aby v tomto čase neprijal omnoho viac a v budúcom veku večný život.31Potom vzal k sebe Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa všetko, čo je prorokmi napísané o Synovi človeka.32Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať, potupia Ho a budú pľuvať na Neho.33Zbičujú Ho a zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych.34A títo ničomu z toho nerozumeli. Táto reč bola pred nimi skrytá a nechápali, čo hovoril.35Keď sa blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.36Keď však počul, že tadiaľ prechádza zástup, spytoval sa, čo je to.37Povedali mu, že tade prechádza Isus Nazaretský.38A (on) vykríkol a povedal: Isus, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!39Tí, čo išli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal. Ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!40Nato Isus zastal a kázal ho priviesť k sebe. A keď sa k Nemu priblížil, opýtal sa ho:41Čo chceš, aby som ti urobil? On však odpovedal: Pane, nech vidím!42A Isus mu riekol: Viď! Tvoja viera ťa zachránila.43A (on) hneď videl, nasledoval Ho a oslavoval Boha. A všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.