20. kapitola
1I stalo sa v jeden z tých dní, keď vyučoval ľud v chráme a hlásal Evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími2a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou toto robíš, alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?3On im však odpovedal: Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Povedzte mi:4Jánov krst bol z neba alebo od ľudí?5Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu neuverili?6Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok.7I odpovedali, že nevedia odkiaľ.8Tu im Isus povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.9Ľuďom však začal rozprávať toto podobenstvo: Nejaký človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.10Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami.11I poslal opäť druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, potupili a vrátili s prázdnymi rukami.12A poslal opäť aj tretieho sluhu, oni však aj toho zranili a vyhodili.13Vtedy pán vinice povedal: Čo (mám) robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Keď ho uvidia, možno sa budú hanbiť.14Ale keď ho vinohradníci uvideli, dohovorili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič. Poďte, zabijeme ho, aby dedičstvo bolo naše.15I vyviedli ho von z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?16Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane!17On však pozrel na nich a povedal: Čo to znamená, keď je napísané: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom?18Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.19Zákonníci a veľkňazi sa snažili už v túto hodinu dostať Ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.20I sledovali Ho a vyslali vyzvedačov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby Ho pochytili v reči a mohli vydať vrchnosti a vladárovej moci.21Pýtali sa Ho a hovorili: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a nepozeráš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.22Dovolené je nám platiť daň cisárovi, a či nie?23On však poznal ich lesť a povedal im: Čo ma pokúšate?24Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom? Oni odpovedali: Cisárov.25Na to im povedal: Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!26I nemohli Ho pochytiť v reči pred ľudom. Divili sa Jeho odpovedi a zamĺkli.27Tu pristúpili k Nemu niektorí zo sadukejov, ktorí tvrdili, že nieto zmŕtvychvstania. Pýtali sa Ho a hovorili:28Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, nech si ju jeho brat vezme za ženu a svojmu bratovi splodí potomstvo.29Bolo však sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.30Vzal si tú ženu druhý, ale aj on zomrel bezdetný.31Vzal si ju aj tretí a takto všetci siedmi, no všetci pomreli a nezanechali deti.32Napokon zomrela aj žena.33Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď bola manželkou siedmich.34Isus im odpovedal a hovoril: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú.35Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú.36Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, keďže sú synmi vzkriesenia.37A že mŕtvi vstanú, naznačil aj Mojžiš pri kríku, keď Hospodina nazval Bohom Abrahámovým a Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým.38Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých, lebo u Neho všetci žijú.39Tu niektorí zo zákonníkov povedali: Učiteľ, dobre si povedal.40A už sa Ho neodvážili na nič vypytovať.41Isus im povedal: Ako môžu hovoriť, že Christos je Dávidov syn?42Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Povedal Pán môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici,43dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojich nôh.44Dávid Ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?45Keď (to) všetok ľud počúval, povedal svojim učeníkom:46Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, milujú pozdravy na trhoviskách, predné sedadlá v synagógach a popredné miesta na hostinách,47ktorí vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.