31. kapitola
Vyčituje, čoho sa chránil a čo dobrého konal.
1Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu?2A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí?3Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti?4Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?5Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti,6nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.7Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna:8vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené.9Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho,10vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní.11Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov;12lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu.13Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou,14čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal?15Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?16Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy17a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota –18Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu –;19ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného;20ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec;21ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc:22nech odpadne moje plece od svojho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu!23Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec.24Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie;25ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho;26ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,27a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst –28aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore –,29ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé –30Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu –,31ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?!32Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral pocestnému,33Ak som prikrýval svoje prestúpenia, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone,34keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí –35oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník!36Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu!37Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža –,38ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy;39ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov:40miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. – Dokončily sa slová Jobove.