6. kapitola
Pánom pohŕdli v jeho domove.
1Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním.2A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky?3Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom.4A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome.5A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich.6A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil.Vyslanie apoštolov.
7A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami8a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku,9ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň.10A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete.11A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytrastei ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu.12Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie.13A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.Rozličná mienka o Pánovi.
14A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.15Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.16Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych.Zavraždenie Jána Krstiteľa.
17Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.18Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.19Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,20lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.21Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,22a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.23A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.24A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.25Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.26A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.27Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.28A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.29A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.Návrat učeníkov a nasýtenie piatich tisícov.
30A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.31A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.32A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.33A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.34A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.35A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.36Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.37Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?38A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.39Vtedy im rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.40A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.41Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.42A jedli všetci a nasýtili sa.43A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.44A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.Pán chodí po mori.
45A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.46A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.47A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.48A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.49Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,50lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!51A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,52lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.Pán uzdravuje v Genezarete.
53A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.54A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,55pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.56A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.