22. kapitola
Judský kráľ Joziáš a objavenie knihy zákona
1Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Adaju z Bockatu, sa volala Jedida.2Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po všetkých cestách svojho praotca Dávida a neodkláňal sa napravo ani naľavo.3V osemnástom roku vlády kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Šafána, syna Acalju, syna Mešulláma, do Hospodinovho domu s poverením:4„Zájdi za veľkňazom Chilkijom, aby spočítal peniaze, čo boli prinesené do Hospodinovho domu, ktoré vybrali od ľudu strážcovia prahu.5Nech to odovzdajú staviteľom v Hospodinovom dome a tí zas nech vyplácajú robotníkov, čo pracujú na oprave poškodených častí Hospodinovho domu:6tesárov, stavbárov, murárov, nech sa zakúpi drevo a opracované kamene na opravu domu.7Z čiastky, vydanej im do rúk, netreba žiadať vyúčtovanie, lebo pracujú čestne.“8Pritom veľkňaz Chilkija pisárovi Šafánovi podotkol: „V Hospodinovom dome som našiel knihu zákona.“ Chilkija podal tú knihu Šafánovi, ktorý ju prečítal.9Keď prišiel pisár Šafán ku kráľovi, podal mu hlásenie: „Tvoji služobníci zosypali peniaze nazbierané v chráme a odovzdali ich staviteľom v Hospodinovom dome.“10Potom pisár Šafán oznámil kráľovi: „Kňaz Chilkija mi dal akúsi knihu.“ A čítal z nej pred kráľom.11Keď kráľ počul slová knihy zákona, roztrhol si šaty.12Nato prikázal Chilkijovi, Šafánovmu synovi Achikámovi, Michajovmu synovi Achbórovi, pisárovi Šafánovi a kráľovskému služobníkovi Asajovi:13„Choďte sa dopytovať Hospodina ohľadom mňa, ohľadom ľudu a celého Júdu na slová tejto objavenej knihy. Veď veľký je Hospodinov hnev, ktorý vzplanul proti nám preto, že naši predkovia neposlúchali slová tejto knihy a vôbec sa neriadili tým, čo je tam o nás napísané.“14Kňaz Chilkija, Achikám, Achbór, Šafán a Asaja navštívili prorokyňu Chuldu, ženu Šallúma, syna Tikvu, syna Charchasa, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Zhovárali sa s ňou.15Povedala im: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal:16Takto vraví Hospodin: Privediem pohromu na toto miesto i na jeho obyvateľov i všetky hrozby tej knihy, ktorú čítal judský kráľ,17pretože ma opustili, pálili tymian iným bohom, aby ma každým svojím skutkom urážali. Môj hnev sa roznietil proti tomuto miestu a nezhasne.‘18Judskému kráľovi, ktorý vás poslal vyžiadať si Hospodinov posudok, odkážte: ‚Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul:19Vypočul som ťa, pretože sa ti obmäkčilo srdce a pokoril si sa pred Hospodinom, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že totiž prepadnú hrôze a kliatbe, roztrhol si si šaty a nariekal si predo mnou. To je výrok Hospodina!20Preto ťa pripojím k tvojim predkom, budeš v pokoji uložený do svojho hrobu, takže tvoje oči neuvidia všetku tú pohromu, ktorú privodím na toto miesto.‘“ Poslovia s tým oboznámili kráľa.