9. kapitola
Piata rana: mor dobytka
1Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil.2Ak sa budeš zdráhať prepustiť ho a budeš ho neustále zdržiavať,3potom Hospodinova ruka veľmi ťažko v podobe moru doľahne na tvoj dobytok, čo je na poli, na kone, osly, ťavy, býky i na ovce.4Hospodin však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom, takže nič nezhynie z toho, čo patrí Izraelitom.‘“5Hospodin určil aj čas, keď povedal: „Zajtra to Hospodin urobí v krajine.“6Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus.7Faraón si to dal zistiť a naozaj, z izraelských stád neuhynul ani jediný kus. Faraónovo srdce aj napriek tomu zostalo zatvrdnuté a ľud neprepustil.Šiesta rana: vredy
8Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Naberte si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí smerom k nebu.9Po celom Egypte sa sadze rozletia ako jemný prášok a v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy.“10Nabrali teda sadzí z pece, postavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozhodil smerom k nebu. Na ľuďoch i na dobytku sa potom objavili pľuzgierovité vredy.11Pre vredy sa ani veštci nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo vredy boli na nich i na všetkých Egypťanoch.12Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Faraón ich neposlúchol, ako to Mojžišovi predpovedal Hospodin.Siedma rana: krupobitie
13Hospodin povedal Mojžišovi: „Včasráno predstúp pred faraóna a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil,14lebo teraz zošlem na teba, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud všetky pohromy, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja.15Už vtedy, keď som vystrel svoju ruku, aby som teba i tvoj ľud trestal morom, mohol som ťa odstrániť zo zeme.16Zachoval som ťa však len preto, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc a aby sa po celej zemi rozprávalo o mojom mene.17Ty sa ďalej voči môjmu ľudu správaš povýšenecky a nechceš ho prepustiť.18Preto zajtra o tomto čase zošlem také prudké krupobitie, aké nebolo v Egypte odvtedy, čo trvá, až dodnes.19Rýchlo daj teda odviesť do bezpečia stáda a všetko, čo máš na poli. Všetci ľudia a zvieratá, čo budú na poli a nie pod strechou, zasiahne krupobitie a zahynú.‘“20Tí z faraónových služobníkov, ktorí sa zľakli Hospodinových slov, doviedli svojich otrokov i stáda do prístrešia.21Tí, čo si Hospodinovo slovo nevzali k srdcu, nechali otrokov i stáda na poli.22Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu. Na celý Egypt príde krupobitie, ktoré postihne ľudí, dobytok i všetko poľné rastlinstvo v krajine.“23Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie.24Počas krupobitia šľahal oheň. Niečo také strašné nebolo v celom Egypte, odkedy sa stal národom.25Ľadovec zbil v celom Egypte všetko, čo bolo na poli, od ľudí po dobytok. Krupobitie zničilo všetko poľné rastlinstvo a polámalo všetky stromy na poli.26Len v kraji Gošen, kde bývali Izraeliti, ľadovec nebol.27Vtedy si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: „Zase som zhrešil. Hospodin je spravodlivý, ja a môj ľud sme však bezbožní.28Proste Hospodina! Božieho hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás, nemusíte tu zostať!“29Mojžiš mu odpovedal: „Len čo vyjdem z mesta, vystriem ruky k Hospodinovi. Prestane hromobitie i ľadovec, aby si poznal, že zem je Hospodinova.30Viem však, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte stále nebudete báť Hospodina, Boha.“31Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan práve kvitol.32Pšenica a špalda zbité neboli, lebo dozrievajú neskôr.33Mojžiš odišiel z mesta od faraóna a zdvihol ruky k Hospodinovi. Hromobitie i ľadovec prestali a dážď sa už nelial na zem.34Keď faraón videl, že dážď, ľadovec a hromobitie prestali, hrešil ďalej. Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce.35Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté a Izraelitov neprepustil, ako to predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.