16. kapitola
Záchrana je na Sione
1Pošlite baránka vládcovi krajinyzo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.2Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda,budú dcéry Moábu pri brodoch Arnónu.3Poraď, urob rozhodnutie;premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie,skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!4Nech u teba bývajú utečenci z Moábu,buď im útočiskom pred ničiteľom!Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie,zahynul utláčateľ krajiny!5V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený tróna bude na ňom verne sedieť sudca,ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.6Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu,o jeho nadutosti, pýche a prchkosti,jeho vystatovanie je nanič.7Preto bude žialiť Moáb,pre Moáb budú žialiť všetci.Za hrozienkovými koláčmi Kír-Charesetuvzlykajú porazení.8Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy,vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti,ktoré siahali až k Jazéru,blúdili v púšti,jeho výhonky sa rozvetvovali,prekročili more.9Preto budem plakať, ako plače Jazér, nad viničom Sibmy,polievam ťa slzami, Chešbón a Elale,lebo jasot pri tvojich letných oberačkách a pri žatve utíchol.10Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie,vo viniciach nejasajú ani nevýskajú.Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno,jasot ustal.11Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa,moje útroby pre Kír-Cheres.12Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinácha vojde modliť sa do svojej svätyne,nič mu to nepomôže.13Toto je slovo, ktoré kedysi Hospodin vyslovil nad Moábom.14Teraz však povedal Hospodin takto: „Za tri roky, ako sa rátajú roky nádenníka, bude znevážená sláva Moábu napriek jeho veľkému množstvu. Tých, čo prežijú, bude veľmi málo a budú slabí.“