5. kapitola
1Neuvážene neotváraj ústaa tvoje srdce nech sa nenáhli vyriecť slovo pred Bohom,lebo Boh je v nebi a ty si na zemi,preto nech je málo tvojich slov.2Po mnohej námahe prichádza sena hlas hlupáka je v mnohých slovách.3Ak dáš Bohu sľub, nemeškaj ho splniť,lebo v hlupákoch nemá zaľúbenie. Čo sľúbiš, splň!4Lepšie je, ak nesľubuješ,ako keď sľúbiš, a nesplníš.5Nedovoľ ústam, aby ti telo zvádzali na hriech,a nehovor pred Božím poslom, že to bol omyl.Prečo sa má Boh rozhnevať pre tvoju reča zničiť dielo tvojich rúk?6Pri množstve snov a márností je totiž aj mnoho slov,tak sa Boha boj!7Keď v krajine uvidíš utláčanie chudobného,porušovanie práva a spravodlivosti, nečuduj sa,lebo na vysokého dozerá ešte vyšší a nad nimi sú ešte vyšší.8Všetok zisk krajiny z obrobenej zeme patrí kráľovi.9Kto miluje striebro, striebra sa nenasýti,a kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť.Aj to je márnosť.10Keď sa rozmáha majetok, pribúdajú aj tí, čo z neho jedia.Aký osoh má z toho majiteľ?Iba toľko, že jeho oči naň hľadia.11Sladký je spánok sluhu, či sa naje málo alebo veľa,ale sýtosť nedá boháčovi zaspať.12Je aj ďalší hrozný neduh, ktorý som videl pod slnkom:bohatstvo, ktoré majiteľovi nahonobili na jeho nešťastie.13Zlým počínaním sa to bohatstvo stratí.Syn, ktorého splodí, nebude mať nič v ruke.14Ako vyšiel z tela svojej matky, tak sa nahý vráti, pôjde ako prišiel.Neodnesie si nič zo svojej námahy, čo by uniesol v ruke.15Aj toto je hrozný neduh:každý odíde, ako prišiel,čo získa, keď sa bude namáhavo hnať za vetrom?16Po všetky svoje dni v tme jedával,v mnohej mrzutosti, chorobe a podráždenosti.17Hľa, čo som ja videl — dobro, ktoré je pekné: jesť, piť a vidieť dobro v celej svojej námahe, ktorou sa človek namáha pod slnkom počas vymeraných dní života, ktoré mu dal Boh, lebo to je jeho podiel.18Každý človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, umožnil mu z toho užívať, zobrať si podiel a radovať sa vo svojej námahe, dostal Boží dar,19pretože človek príliš nemyslí na dni svojho života, lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce.