4. kapitola
Podobenstvo o rozsievačovi
1Opäť začal učiť pri mori. Zhromaždil sa k nemu taký veľký zástup, že nastúpil do člna na mori a posadil sa tam, zatiaľ čo celý zástup zostal na brehu mora.2Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril:3„Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať.4Keď rozsieval, niektoré zrno padlo na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.5Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi.6Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo.7Ďalšie padlo medzi tŕnie. Tŕnie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu.8A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.“9A dodal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“Význam a účel podobenstiev
10Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá.11Povedal im: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách,12aby len hľadeli a hľadeli, ale nevideli,a aby len počúvali a počúvali, ale nechápali,aby sa neobrátili a nebolo im odpustené.“Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi
13Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá?14Rozsievač rozsieva slovo.15To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.16Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú,17no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví. Keď potom príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď odpadnú.18A u iných je zasiate do tŕnia. Oni slovo síce počúvajú,19ale svetské starosti, mámenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku.20Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.“