2. kapitola
Rút na Boazovom poli
1Noémi mala z mužovej strany príbuzného, majetného muža z Elimelechovho rodu; volal sa Boaz.2Moábčanka Rút povedala Noémi: „Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí.“ Noémi jej odpovedala: „Choď, dcéra moja!“3Rút teda šla na pole a za žencami zbierala klasy. Stalo sa, že zbierala práve na tej časti poľa, čo patrila Boazovi z Elimelechovho rodu.4Vtedy prišiel z Betlehema Boaz a povedal žencom: „Hospodin s vami!“ Oni odvetili: „Nech ťa Hospodin požehná!“5Boaz sa potom spýtal sluhu, čo dohliadal na žencov: „Čia je tá mladá žena?“6Sluha, ktorý dohliadal na žencov, povedal: „Táto mladá žena je Moábčanka, čo sa vrátila s Noémi z moábskych polí.7Povedala mi: Chcela by som zbierať a paberkovať, čo zo snopov zostane po žencoch. Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.“8Vtedy Boaz oslovil Rút: „Počuj, dcéra moja! Nechoď paberkovať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale drž sa len mojich služobníc!9Pozoruj, ktorú časť poľa zožínajú, a choď za nimi. Prikázal som sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, čo načerpali sluhovia.“10Vtedy Rút padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: „Čím som si získala tvoju priazeň, že sa ma ujímaš, hoci som cudzinka?“11Boaz jej odvetil: „Oznámili mi všetko, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru, ako si opustila otca, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala.12Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.“13Ona odpovedala: „Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.“14Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo.15Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi.16Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“17Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa.18Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila.19Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“20Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“21Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“22Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“23Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.