2. kapitola
Pokánie v Bochíme
1Anjel Hospodina šiel z Gilgálu nahor do Bochímu a povedal: „Vyviedol som vás z Egypta a priviedol do krajiny, ktorú som prísažne sľúbil vašim otcom. Vyhlásil som: Svoju zmluvu s vami nikdy nezruším.2Vy však nesmiete uzavrieť zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny. Ich oltáre zbúrajte. No vy ste môj rozkaz neposlúchli. Čo ste to urobili?3Preto ešte vyhlasujem: Nevyženiem ich spred vás. Stanú sa vám protivníkmi a ich bohovia sa vám stanú osídlom.“4Keď anjel Hospodina povedal tieto slová všetkým Izraelitom, ľud začal hlasito plakať.5Preto nazvali to miesto Bochím a obetovali tam Hospodinovi.Jozuova smrť
6Keď Jozua prepustil ľud, Izraeliti odišli, každý do svojho dedičného podielu, aby obsadili krajinu.7Ľud slúžil Hospodinovi po celý čas, čo žil Jozua a starší, ktorí prežili Jozuu a videli všetky veľké Hospodinove skutky, ktoré vykonal pre Izrael.8Hospodinov služobník Jozua, syn Núna, zomrel vo veku stodesať rokov.9Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Timnat-Cherese, na Efrajimskom pohorí, severne od vrchu Gaaš.Nevernosť Izraela
10Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim predkom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael.11Izraeliti robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi a slúžili baalom.12Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im a tým urážali Hospodina.13Opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám.14Preto sa Hospodin rozhneval na Izrael a vydal ho napospas plieniteľom, ktorí ich plienili a ponechal ich okolitým nepriateľom, takže už nemohli pred nimi obstáť.15Kedykoľvek šli do boja, Hospodinova ruka v zlom zasiahla proti nim, ako im pohrozil Hospodin a prísahou potvrdil; dostali sa do veľkej tiesne.16Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachraňovali z rúk plieniteľov.17Oni však svojich sudcov neposlúchali, lež smilnili s inými bohmi a klaňali sa im. Čoskoro odbočili z cesty, po ktorej chodievali ich otcovia, keď poslúchali Hospodinove prikázania. Nesprávali sa tak ako ich otcovia.18Kedykoľvek im Hospodin ustanovil sudcu, Hospodin bol s ním, a kým sudca žil, vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov. Hospodin sa totiž zľutovával nad nimi, keď vzdychali pod tými, čo ich utláčali a trápili.19Len čo sudca zomrel, znova si počínali zle, ba horšie ako ich otcovia, chodili slúžiť a klaňať sa iným bohom. Nezriekli sa svojich skutkov ani zatvrdilého správania.20Preto sa Hospodin rozhneval na Izrael a oznámil: „Keďže tento národ porušil zmluvu, ktorú som ich otcom prikázal zachovávať a neposlúchali ma,21ani ja nevyženiem spred neho ani jeden z tých národov, ktoré Jozua pred svojou smrťou ponechal,22a to preto, aby som nimi vyskúšal Izraelitov, či sa budú pridŕžať Hospodinových ciest a chodiť po nich ako ich otcovia, alebo nie.“23Hospodin teda ponechal tieto národy v krajine, nevyhnal ich hneď a nevydal ich Jozuovi do rúk.