16. kapitola
Čaše Božieho hnevu
1Potom som počul mohutný hlas z chrámu, ktorý hovoril siedmim anjelom: „Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu.“2Odišiel prvý anjel a vylial svoju čašu na zem: na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a ktorí sa klaňali jej obrazu, sa povyhadzovali zhubné a zlé vredy.3Druhý vylial svoju čašu na more: more sa zmenilo na krv, ktorá vyzerala ako z mŕtveho, a zahynulo všetko, čo žilo v mori.4Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd: zmenili sa na krv.5A počul som volať anjela vôd:„Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý,že si tak rozsúdil,6lebo oni prelievali krv svätých a prorokov,dal si im piť krv;zaslúžili si to!“7A počul som, ako oltár volal:„Áno, Pane, Bože všemohúci,pravdivé a spravodlivé sú tvoje súdy.“8Štvrtý vylial svoju čašu na slnko: a bola mu daná moc páliť ľudí ohňom.9Ľudí spaľovala veľká horúčava a oni sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami, no nekajali sa, aby mu vzdali slávu.10Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy: jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky11a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov.12Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: jej voda vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka.13Videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, ako aj z tlamy šelmy a z úst falošného proroka.14To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha.15„Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu.“16Zhromaždil ich na mieste, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedón.17Siedmy vylial svoju čašu na vzduch. A z chrámu od trónu vyšiel mohutný hlas, ktorý hovoril: „Stalo sa!“18Nasledovali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi — také veľké bolo zemetrasenie.19A veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.20Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov už nebolo.21Z neba padali na ľudí veľké krúpy ťažké ako centy. Ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto rana bola veľmi veľká.