48. kapitola
Jákob požehnáva Jozefových synov
1Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: Ajhľa, tvoj otec je chorý. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima.2Oznámili to Jákobovi a povedali: Pozri, prišiel k tebe tvoj syn Jozef. Vtedy sa Izrael vzchopil a posadil sa na posteli.3Jákob povedal Jozefovi: Keď sa mi všemohúci Boh zjavil v Lúze - v Kanaáne, a požehnal ma,4riekol mi: Hľa, učiním ťa plodným a rozmnožím ťa na spoločenstvo národov, a túto krajinu dám tvojmu potomstvu po tebe do večného vlastníctva.5Preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, totiž Efrajim a Menašše, budú moji, budú mi teraz ako Rúben a Šimeón.6Ale potomci, ktorých si splodil po nich, budú patriť tebe; vo svojom dedičnom vlastníctve sa budú označovať menom svojich bratov.7Keď som sa však vracal z Paddánu, zomrela mi Ráchel v Kanaáne, ešte kus cesty pred Efratou, i pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to jest do Betlehema.8Keď Izrael videl Jozefových synov, opýtal sa: Kto sú títo?9A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. On však povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám.10Izraelove oči totiž oslabli starobou, takže nevidel. Keď ich priviedol bližšie k nemu, pobozkal a objal ich.11Potom povedal Izrael Jozefovi: Nebol by som si pomyslel, že ešte uvidím tvoju tvár, a hľa, Boh mi dal vidieť aj tvojich potomkov.12Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou k zemi.13Potom Jozef vzal oboch, totiž Efrajima svojou pravicou k ľavej strane Izraelovi a Menaššeho svojou ľavicou k pravej strane Izraelovi, a tak ich priviedol blízko k nemu.14Vtedy Izrael vystrel pravicu a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavicu Menaššemu na hlavu; ruky položil teda krížom, i keď Menašše bol prvorodený.15I požehnal Jozefa a riekol: Boh, pred ktorým chodili otcovia moji Abrahám a Izák, Boh, ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až podnes,16a anjel, ktorý ma vykúpil z každej tiesne, nech chlapcov požehná, nech sa volajú mojím menom a menom mojich otcov Abraháma a Izáka a nech sa preveľmi rozmnožia na zemi.17Keď Jozef videl, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajimovu, nepáčilo sa mu to; chytil otcovu ruku a chcel ju preložiť z Efrajimovej hlavy na hlavu Menaššeho.18Jozef povedal otcovi: Nie tak, otče, veď tento je prvorodený, jemu polož pravicu na hlavu.19Jeho otec sa však zdráhal a povedal: Viem, syn môj, viem. Aj on bude ľudom a aj on bude veľký, ale jeho mladší brat bude väčší ako on a z jeho potomstva bude množstvo národov.20Tak ich v ten deň požehnal a povedal: Tvojím menom bude Izrael požehnávať takto: Nech s tebou naloží Boh ako s Efrajimom a Menaššem! Tak dal prednosť Efrajimovi pred Menaššem.21Potom povedal Izrael Jozefovi: Ja, hľa, umieram, ale Boh bude s vami a navráti vás do krajiny vašich otcov.22Tebe dávam viac ako tvojim bratom o horský hrebeň, ktorý som vlastným mečom a lukom vzal Amorejcom z rúk.