57. kapitola
1Spravodlivý hynie, a nikto si to neberie k srdcu! Zbožní ľudia odchádzajú, a nik si nevšíma, že keď vládne zlo, odstránený býva spravodlivý,2ale dôjde pokoja. Odpočívajú na svojich lôžkach tí, ktorí chodili priamou cestou.Proti modlárom
3Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a neviestky!4Z koho si robíte posmech, proti komu roztvárate ústa, vyplazujete jazyk? Nie ste vy vierolomné deti a plemeno klamu?5Vy, čo sa rozpaľujete vášňou medzi modlárskymi dubmi, pod každým zeleným stromom, ktorí zabíjate deti v údoliach pod skalnými útesmi;6pri hladkých kameňoch v dolinách máš svoj diel, ony, ony sú tvojím údelom; aj im si vylievala svoje úliatby, prinášala obetný dar. Či sa mám s tým upokojiť?7Na vrchu vysokom a vyvýšenom stavala si svoje ležadlo; aj tam si vystupovala obetovať zábitnú obeť.8Za dvere a veraje si kládla svoj modlársky znak; lebo mne neverná odhaľovala si svoje lôžko, vystupovala si naň a rozširovala si ho. Dojednávala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, hľadela si na ohanbie.9Putovala si za Molochom s olejom, hromadila si svoje voňavky; posielala si svojich poslov do diaľav, posielala hlboko do podsvetia.10Unavovala si sa množstvom ciest, nehovorila si: To je daromné! Nachádzala si obživenie svojej sily, preto si neochabovala.11Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si sa nerozpomenula, nebrala si si to k srdcu! Pravda, ja som mlčal oddávna; preto sa ma nebojíš?12Ja odhalím tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, ale nepomôžu ti.13Keď budeš volať o pomoc, nech ťa zachránia tvoje hromady modiel. Všetky odnesie vietor, zachváti vánok. Ale ten, kto sa ku mne utieka, zdedí krajinu a vlastniť bude svätý môj vrch.Zasľúbenie ubiedenému ľudu
14On hovorí: Budujte, budujte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážku z cesty môjmu ľudu!15Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý: Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených.16Lebo nebudem sa prieť naveky a nebudem sa navždy hnevať; lebo zmizol by duch spred mojej tváre i dýchanie, ktoré som ja utvoril.17Pre hriech jeho chamtivosti som sa rozhneval, zbil som ho, skryl som sa a hneval, on však, odvrátený, šiel cestou svojho srdca.18Videl som jeho cesty; ale uzdravím ho a povediem, odplatím mu potešením. Jeho smútiacim19stvorím ovocie pier. Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym - vraví Hospodin - ja ho uzdravím!20Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato.21Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.