27. kapitola
Jób bráni svoju nevinu
1Jób pokračoval vo svojej reči a povedal:2Akože žije Boh, ktorý mi odníma právo, a Všemohúci, ktorý ma roztrpčil:3Pokiaľ len dýcham a dych Boží je vo mne:4moje ústa nevyrieknu nič nepravé, ani môj jazyk nevypovie lož.5Ďaleko som od toho, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ neskonám, nevzdám sa svojej neviny,6svojej spravodlivosti držím sa pevne a nespustím sa jej, moje svedomie ma nekarhá ani za jeden môj deň.Jób útočí na svojich protivníkov
7Nech môj nepriateľ pochodí ako previnilec a môj protivník ako zločinec.8Lebo akú nádej na zisk má bezbožník, keď Boh mu odníme život?9Či Boh počuje jeho volanie o pomoc, keď naňho príde súženie?10Môže sa tešiť zo Všemocného a vzývať Boha v každý čas?11Poučím vás o Božom zasahovaní. Nezatajím, ako je to so Všemohúcim.12Ajhľa, vy všetci ste to videli, prečo teda prednášate takú márnosť?13Toto je u Boha údel bezbožníka, taký dedičný diel dostanú násilníci od Všemocného.14Ak aj má mnoho synov, má ich pre meč, a jeho potomkovia sa nenasýtia chlebom.15Smrť pochová tých, čo zostanú po ňom, a ich vdovy nebudú plakať.16Ak aj nahromadí striebra ako prachu a opatrí si šatstva ako hliny,17opatrí síce, ale oblečie si ich spravodlivý a striebro rozdelí nevinný.18Postavil si dom ako pavučinu a ako kolibu, čo si zlátal hájnik.19Boháč si raz ľahne, ale viac to nespraví, otvorí oči, a už ho niet.20Hrôza ho prekvapí ako povodeň, za noci uchváti ho víchrica.21Zdvihne ho východný vietor a musí ísť, odveje ho z miesta, kde žil.22Boh bude dorážať naňho bez ľútosti, pred Jeho rukou musí zutekať.23Zatlieskajú nad ním dlaňami, vypískajú ho z miesta, kde žil.