42. kapitola
Jób kajúcne uznáva Božiu veľkosť
1Vtedy Jób odvetil Hospodinovi:2Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť.3Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.4Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč!5Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo.6Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.Ospravedlnenie Jóba
7Keď Hospodin dohovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Témanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób.8Preto si teraz vezmite sedem juncov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste spaľovanú obeť za seba. A nech sa môj služobník Jób modlí za vás; lebo len z ohľadu na jeho osobu nenaložím s vami podľa vášho bláznovstva, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób.9Nato Elífaz Témanský, Bildad Šúachský a Cófar Naamátsky odišli a urobili, ako im prikázal Hospodin. A Hospodin bral ohľad na Jóba.10Hospodin zmenil Jóbov údel, pretože sa modlil za svojho blížneho. Jóbovi zdvojnásobil všetko, čo mal.11Vtedy prišli k nemu všetci jeho bratia, sestry i všetci, ktorí ho predtým poznali, jedli spolu s ním v jeho dome, prejavili mu súcit a potešovali ho po všetkom nešťastí, ktoré Hospodin dopustil na neho, a dali mu každý po hrudke zlata a po zlatom prsteni.12A tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé. Mal potom štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov dobytka a tisíc oslíc.13Mal sedem synov a tri dcéry.14Jednej dal meno Jemíma, druhej Kecia<b> a tretej Kerenhappúch<c>.15V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlastnícky podiel medzi ich bratmi.16Jób žil potom stoštyridsať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvrtého pokolenia.17Potom Jób umrel vo vysokej starobe, nasýtený životom.