7. kapitola
Obeť zadosťučinenia za vinu
1Toto je zákon o obeti zadosťučinenia za vinu, ona je svätosvätá.2Nech sa obeť zadosťučinenia za vinu zabije na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť; jej krvou nech kňaz dookola pokropí oltár.3Všetok jej tuk však nech prinesie ako obeť; tučný chvost i tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,4obidve obličky aj tuk na nich, ktorý je na bedrách, i lalok pečene oddelí spolu s obličkami.5Nech to kňaz spáli na oltári ako ohňovú obeť Hospodinovi. To je obeť zadosťučinenia za vinu.6Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá.7Obeť za hriech ako obeť zadosťučinenia za vinu podlieha tomu istému zákonu. Bude patriť kňazovi, ktorý ňou koná obrad zmierenia.Kňazov podiel z obetí
8Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápalnú obeť, bude patriť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval.9Každá v peci pečená pokrmová obeť a všetko pripravené na panvici a na platni bude patriť kňazovi, ktorý obetuje.10Každá pokrmová obeť, suchá alebo zamiesená olejom, bude patriť všetkým synom Áronovým, a to jednému ako druhému.Obeť spoločenstva
11Toto je zákon o obeti spoločenstva, ktorá sa má prinášať Hospodinovi:12Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom.13Okrem koláčov nech prinesie ako obetný dar kvasený chlieb spolu s ďakovnou obeťou pokoja.14A nech prinesie jeden koláč z každého obetného daru ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi; ten bude patriť kňazovi, ktorý bude kropiť krvou obete spoločenstva.15Mäso jeho ďakovnej obete má sa zjesť v deň prinesenia obetného daru; nič z neho sa nesmie nechať do rána.16Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň.17Čo však zostane z obetného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom.18Ak by niekto predsa jedol z mäsa jeho obete spoločenstva na tretí deň, nebude láskavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu započítaná; bude sa pokladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu.19Mäso, ktoré príde do styku s niečím nečistým, nesmie sa jesť. Treba ho spáliť ohňom. Čo sa mäsa týka, každý čistý ho môže jesť.20Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.21Kto sa dotkne čohokoľvek nečistého, ľudskej nečistoty, nečistého zvieraťa alebo akejkoľvek nečistej ošklivej veci, a je z mäsa Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.22Hospodin hovoril Mojžišovi:23Hovor s Izraelcami a povedz im: Nijaký tuk z býkov, oviec alebo kôz nesmiete jesť.24Tuk uhynutého a tuk roztrhaného zvieraťa možno použiť na akúkoľvek potrebu, ale jesť ho vôbec nesmiete.25Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, z ktorého sa prináša ohňová obeť Hospodinovi, bude vyhladený zo svojho ľudu.26Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtáčiu, ani zvieraciu.27Každý, kto by jedol akúkoľvek krv, bude vyhladený zo svojho ľudu.28Hospodin hovoril Mojžišovi:29Hovor s Izraelcami a povedz im: Kto obetuje Hospodinovi svoju obeť spoločenstva, nech prinesie obetný dar zo svojej obete spoločenstva,30nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou.31Kňaz nech spáli tuk na oltári, hruď však bude patriť Áronovi a jeho synom.32Pravé stehno dajte kňazovi ako pozdvihovanú dávku zo svojich obetí spoločenstva.33Pravé stehno bude patriť ako podiel tomu zo synov Áronových, ktorý obetuje krv z obete spoločenstva a tuk.34Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov.35Toto je podiel Árona a jeho synov z ohňových obetí Hospodinových odo dňa, keď im povolil konať kňazskú službu Hospodinovi;36Hospodin prikázal, aby im to Izraelci dávali, a to v deň, keď ich pomazal, ako večnú povinnosť z pokolenia na pokolenie.37Toto je zákon o spaľovanej a pokrmovej obeti a o obeti spoločenstva,38ktorý Hospodin príkazom dal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď na Sinajskej púšti prikázal Izraelcom prinášať ich obetné dary Hospodinovi.