7. kapitola
Umývanie rúk
1I zhromaždili sa k Nemu farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema.2Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami -3farizeji a všetci Židia totiž zachovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápästie neumyjú ruky;4alebo keď prídu z trhu, nejedia, dokiaľ sa neočistia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré prevzali a zachovávajú: oplachovanie pohárov, krčiažkov, medených nádob5- spýtali sa Ho farizeji a zákonníci: Prečo sa Tvoji učeníci nepridŕžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami?6Odpovedal im: Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa;7darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím).8Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského.9Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podanie.10Veď Mojžiš povedal: Cti si otca a matku! a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí umrieť.11Ale vy hovoríte: Keby niekto povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je korban, totiž dar (sľúbený Bohu),12vtedy už nedovolíte, aby urobil niečo pre otca alebo matku.13Takto rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podobné robíte.14Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte!15Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.16Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.17Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo?18Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho?19Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý.20Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka.21Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,22cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť.23Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.Kanaánka
24Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych a sidonských. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť,25lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám.26A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona.27Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám.28Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch.29Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry.30Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho.Uzdravenie hluchonemého
31Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia.32Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho.33On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka.34Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa!35I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne.36I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali.37A náramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.