Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Výstraha pred cudzoložnou ženou

1Syn môj, pozoruj moju múdrosť, nakloň si ucho k mojej rozumnosti,
2aby si si uchránil rozvahu a tvoje pery aby zachovali poznanie.3Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej,4nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč.5Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia;6aby si nezbadal chodník života, klátivé sú jej dráhy - a ty o tom nevieš.7Poslúchajte ma teda, synovia moji, a neustupujte od rečí mojich úst.8Oddiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu,9aby si svoju česť nedal iným a svoje roky ukrutníkovi,10aby sa cudzí nenasycovali tvojou silou, a čo máš ťažko získané, aby nešlo do domu cudzinca.11Inak by si musel na konci stenať, keď ti bude hynúť telo a mäso,12a musel by si povedať: Nenávidel som napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním,13neposlúchal som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som ucho k učiteľom!14Skoro by som bol upadol do najhoršieho nešťastia uprostred zhromaždenia a zboru.

Chvála verného manželstva

15Pi vodu z vlastnej cisterny, vyvierajúcu vodu zo svojej studne.
16Majú sa tvoje pramene rozlievať na ulicu a tvoje vodné toky na námestia?17Nech patria iba tebe samému, a nie cudzím spolu s tebou!18Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti.19Je ako ľúbezná laň a spanilá srnka; jej prsia nech ťa občerstvujú v každý čas, jej láska nech ťa opája ustavične.20Syn môj, prečo sa máš opájať inou a objímať ňadrá cudzej ženy?21Lebo cesty človeka sú pred zrakom Hospodinovým, na všetky jeho kroky dozerá.22Vlastné neprávosti lapia bezbožného, zachytí sa v povrazoch svojich hriechov.23Zomrie, lebo sa nedal napomenúť, zablúdi pre svoje veľké bláznovstvo.