9. kapitola
Múdrosť a bláznovstvo pozývajú na hostinu
1Múdrosť si postavila dom, vytesala svojich sedem stĺpov.2Pobila svoj dobytok, namiešala svoje víno, prestrela si svoj stôl,3rozoslala svoje slúžky a volá zo samého vrchu mestskej výšiny:4Kto je neskúsený, nech pristúpi sem! Komu chýba rozum, tomu hovorí:5Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala!6Opusťte pochabosť a budete žiť, nastúpte cestu rozumnosti.7Kto dohovára posmievačovi, odnáša si hanbu, kto karhá bezbožného, potupu.8Nekarhaj posmievača, aby ťa neznenávidel; pokarhaj múdreho, bude ťa milovať.9Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti.10Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.11Lebo mojím pôsobením rozmnožia sa tvoje dni a predĺžia sa roky tvojho života.12Ak si múdry, sám sebe si múdry, ak si však posmievačom, sám ponesieš následky.13Bláznovstvo je ako neviazaná žena, zvádza a nepozná hanbu.14Vysedáva vo dverách svojho domu na stoličke na mestskej výšine,15aby zvala tých, čo idú cestou, ktorí idú priamo svojimi chodníkmi:16Kto je prostý, nech pristúpi sem. Komu chýba rozum, tomu hovorí:17Kradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je príjemný.18A nepozná, že sú tam tiene, a jej hostia sú v hlbinách záhrobia.