10. kapitola
Volanie o pomoc proti násilníkom
1Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia?2Bezbožný v pýche trápi biedneho. Nech sa chytia v úkladoch, ktoré vymysleli.3Lebo sa honosí bezbožník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha, pohŕdajuc Hospodinom.4Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha!5Úspešné sú jeho cesty v každý čas. Tvoje súdy sú preň privysoké, soptí proti všetkým svojim protivníkom.6Húta si v srdci: Nepohnem sa! Z pokolenia na pokolenie nestíha ma nešťastie.7Ústa má plné kliatby, klamu, útlaku; pod jazykom má trápenie a neprávosť.8Sedáva na postriežke v dedinách a tajne vraždí nevinného, oči mu striehnu na nešťastného.9V úkryte číha ako lev vo svojej húšti; číha, aby biedneho schvátil; chudáka sa zmocní, keď ho stiahne do svojej siete.10Schúlený krčí sa a húf nešťastníkov padá do jeho moci.11Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí.12Ó Hospodine, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!13Prečo má bezbožník pohŕdať Bohom a myslieť v srdci: Trestať nebudeš!?14Ty vidíš, veď Ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky; Tebe to porúča nešťastník, sirota: Ty si bol ich pomocníkom.15Polám rameno bezbožníka, zlosyna, potrestaj jeho bezbožnosť, až ju viac nenájdeš.16Hospodin je kráľom na večné veky; pohania zmizli z Jeho krajiny.17Počul si túžbu pokorných, ó Hospodine; utvrdzuješ im srdce, ucho nakláňaš,18aby si prislúžil právo sirote a ubitému, aby pozemský človek už viac nenaháňal strach.