102. kapitola
Pokánie a nádej na obnovenie Siona
1Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom.2Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje volanie nech príde pred Teba!3V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj!4Lebo moje dni zmizli ako dym a kosti mi tlejú sťa pahreba.5Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť.6Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu.7Podobám sa pelikánovi na púšti; som ako sova na zrúcaninách.8Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche.9Moji nepriatelia ma tupia celý deň; zlorečia mi tí, ktorí zúria proti mne.10Lebo popol jem ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami11pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol.12Moje dni sú ako nachýlený tieň a ja schnem ako bylina.13Ale Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoja pamiatka je z rodu na rod.14Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom; lebo tu je čas zmilovať sa, lebo už prišla chvíľa,15lebo si Tvoji služobníci obľúbili jeho kamene a ľúto im je jeho trosiek.16Pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci králi zeme Tvojej slávy.17Lebo Hospodin vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve.18K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou.19Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia a novostvorený ľud chváliť bude Hospodina.20Pretože zhliadol zo svojej svätej výsosti, Hospodin pozrel z nebies na zem,21aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil synov smrti,22aby zvestovali na Sione meno Hospodina a Jeho chválu v Jeruzaleme,23keď zhromaždia sa národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi.24Cestou mi podlomil silu, ukrátil moje dni.25Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky.26Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk.27Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa.28Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú.29Synovia Tvojich služobníkov budú mať svoj domov a ich potomstvo bude pevné pred Tebou.