141. kapitola
Modlitba v pokušení
1Žalm Dávidov. K Tebe volám Hospodine, ponáhľaj sa ku mne; naslúchaj môjmu hlasu, keď volám ku Tebe.2Nech je moja modlitba kadidlom pred Tebou a dvíhanie rúk podvečernou obeťou.3Ó Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň.4Nedovoľ môjmu srdcu prikloniť sa k zlému, dopúšťať sa skutkov bezbožnosti s mužmi, čo pášu neprávosť; ani okúsiť ich lakotu.5Ak ma spravodlivý bije, to je milosť; ak ma karhá, je to olej na moju hlavu; tomu sa moja hlava nevzoprie; lebo proti ich nešľachetnostiam mám ešte modlitbu.6Do skalnatých rúk svojich sudcov budú zvrhnutí; vtedy počujú, že moje reči sú milé.7Ako sa brázdi, rýpe zem, tak sa sypú naše kosti do otvoru záhrobia.8K Tebe hľadia moje oči, Hospodine, Pane; ja v Teba dúfam; nezbav ma života.9Z pasce, čo mi nastavili, ma zachráň, aj od osídiel páchateľov neprávosti.10Nech spadnú bezbožníci spoločne do vlastných sietí, ale ja prejdem.