49. kapitola
Pominuteľnosť bohatstva a slávy
1Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov.2Čujte to, všetky národy, naslúchajte, všetci obyvatelia zeme,3pospolití i poprední, napospol bohatí aj chudobní!4Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné.5Nakloním svoje ucho k podobenstvu, za zvukov harfy vysvetlím svoju záhadu.6Prečo sa mám báť v dňoch neresti, keď ma obkľučuje neprávosť mojich sliedičov,7ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a honosia sa svojím veľkým bohatstvom?8Nikto nemôže brata vykúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vyplatiť,9lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho,10aby žil ďalej naveky a nevidel hrob;11a predsa ho uvidí. Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú a iným nechávajú svoje bohatstvo.12Hroby sú naveky ich domami, ich príbytkami z rodu na rod, i keď si zeme svojím menom pomenovali.13Ani človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.14Taký je osud tých, čo si bláznivo dôverujú, a koniec tých, čo vo svojich ústach majú záľubu. Sela.15Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom.16Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia ma iste vezme. Sela.17Neboj sa, keď niekto zbohatne, keď rozmnoží sa sláva jeho domu.18Lebo keď zomrie, nevezme všetko so sebou a jeho sláva nezostúpi za ním.19I keď sa blaženým cíti zaživa; i keď ťa chválili, že sa ti dobre vodí,20vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov, ktorí už svetlo nikdy neuvidia.21Človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.