73. kapitola
Víťazstvo viery nad pochybnosťami
1Žalm Ásáfov. Vpravde dobrý je Boh k Izraelovi, k tým, čo sú čistého srdca.2Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky.3Lebo som závidel chvastavým, keď som zrel blaho bezbožných;4lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo;5nelopotia sa ako smrteľník a nesužuje ich, čo trápi ľudí.6Preto im pýcha hrdlo obvíňa a plášť násilia ich priodieva.7Z tuku im oko vyčnieva, srdce im prekypuje výmyslami,8posmeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o útlaku.9Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vozí po zemi.10Preto sa obracia k nim ľud a napája sa hojne.11A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom?12Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční.13Veru, darmo som si zachovával srdce čisté a v nevinnosti umýval si dlane.14Bol som neprestajne bitý a každé ráno trestaný.15Keby som si bol povedal: Podobne budem rozprávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí.16Keď som sa to snažil pochopiť, zdalo sa mi to trápením,17kým som nevošiel do Božích svätýň a nepochopil som ich koniec.18Veru, na klzké miesto ich staviaš a rozbíjaš ich na trosky.19Ako rýchlo vyjdú navnivoč! Miznú a hrôzou zahynú!20Ako sen mizne po prebudení, Pane. tak zavrhneš ich obraz, keď sa prebudíš.21Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri,22hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá.23Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu.24Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.25Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.26Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom.27Lebo hľa, zahynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný.28Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.