78. kapitola
Neposlušnosť Izraela v minulosti je výstrahou a poučením
1Poučný žalm Ásáfov. Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst.2Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje,3ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali.4Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil:5Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.6Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom,7aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania;8aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.9Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja10a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona;11zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal.12Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli;13rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.14Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.15Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva.16Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky.17Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu.18A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok.19Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?20Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví?21Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev,22lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc.23Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies;24manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie.25Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.26Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný.27I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského;28spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov.29Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali.30Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach,31už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela.32Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom.33Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone.34Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali;35rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom.36Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali,37no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy.38On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.39Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa.40Čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine!41Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho.42Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa,43keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli;44keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli;45hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;46ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám;47kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom;48dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom;49pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia.50Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru.51V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.52Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo;53vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.54I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica.55Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské.56Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá.57Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.58Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali.59Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol.60Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.61Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu.62Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo.63Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné.64Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali.65Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.66Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu.67Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov,68lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval.69A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky.70Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.71Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael.72I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou.