88. kapitola
Modlitba ťažko chorého a opusteného človeka
1Pieseň. Žalm Kórachovcov. Pre hudobný prednes. Na nápev: Machala leannót. Poučný žalm Hémána Ezrachovca.2Ó Hospodine, Bože mojej spásy, vo dne o pomoc volám, v noci stojím pred Tebou.3Nech príde pred Teba moja modlitba, nakloň ucho k môjmu nariekaniu!4Lebo moja duša sa nasýtila trápenia a môj život sa priblížil až k podsvetiu.5Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily,6ako pustený medzi mŕtvych, podobný pobitým, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomínaš, a odlúčení sú od Tvojej ruky.7Do najspodnejšej jamy si ma položil, do temnôt a do hlbín.8Ťažko dolieha na mňa Tvoj hnev a stlačil si ma všetkým svojím vlnobitím. Sela.9Oddialil si odo mňa mojich známych, zošklivil si ma pred nimi. Zavretý som a nemôžem vyjsť.10Oko mi hynie pre moju úbohosť; vzývam Ťa každý deň, ó Hospodine, vystieram k Tebe svoje dlane.11Či urobíš div na mŕtvych? Či tiene vstanú Teba chváliť? Sela.12Či rozprávajú v hrobe o Tvojej milosti a v ríši smrti o Tvojej vernosti?13Či je známa v tme Tvoja divotvornosť a v kraji zabúdania Tvoja spravodlivosť?14Ale ja k Tebe volám o pomoc, ó Hospodine, a moja modlitba hneď zrána predstupuje pred Teba.15Prečo zavrhuješ moju dušu, Hospodine, skrývaš predo mnou svoju tvár?16Zúbožený som a zmieram od mladi, znášam Tvoje hrôzy a som bezradný.17Prevalila sa páľa Tvojho hnevu cezo mňa a Tvoje hrozivé zásahy ma zničili.18Obklopujú ma ako vody celý deň, obkľučujú ma úplne.19Oddialil si mi môjho priateľa a druha, mojimi známymi sú temnoty.