23. kapitola
Joziášova náboženská obnova
1Kráľ zvolal k sebe všetkých starších Judska a Jeruzalema.2Vystúpil do Hospodinovho domu a s ním všetci judskí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci, všetok ľud, chatrní i významní, a zverejnil všetky slová knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome.3Potom sa kráľ postavil k stĺpu a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že ho budú nasledovať a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia celým srdcom a celou bytosťou a plniť slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. Všetok ľud sa postavil za zmluvu.4Kráľ nato prikázal veľkňazovi Chilkijovi, jeho zástupcom a strážcom prahu, aby povynášali z Hospodinovho chrámu všetky predmety zhotovené pre Baala, Ašeru a pre celý nebeský zástup. Dal to spáliť vonku za Jeruzalemom, na Kidrónskych poliach. Popol z nich dal odniesť do Bételu.5Odvolal modlárskych kňazov, ktorých dosadili judskí králi, aby pálili kadidlo na výšinách v judských mestách a v okolí Jeruzalema, a odvolal aj tých, čo pálili tymian Baalovi, slnku, mesiacu, hviezdam zverokruhu a celému nebeskému zástupu.6Dal vyniesť z Hospodinovho domu Ašeru von za Jeruzalem do Kidrónskeho údolia a tam ju dal spáliť. Rozdrvil to na prach a prach z toho rozmetal po hroboch prostého ľudu.7Zbúral obydlia zasvätených smilníkov, ktoré sa nachádzali v priestore Hospodinovho domu, kde tkali ženy závoje pre Ašeru.8Priviedol všetkých kňazov z judských miest, znesvätil výšiny, na ktorých pálili tymian kňazi, a to od Geby po Beér-Šebu. Zboril predmestské výšiny, čo stáli pri vchode do brány mestského veliteľa Jošuu a nachádzali sa po ľavej strane pri vstupe do mestskej brány.9Kňazi výšin nesmeli pristupovať k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, mohli iba jesť nekvasené chleby v kruhu svojich bratov.10Znesvätil i Tófet, ktorý je v údolí Ben-Hinnóm, aby si už nikto nemohol dať upáliť syna alebo dcéru na počesť Molocha.11Odstránil kone, ktoré darovali judskí králi slnku, rozmiestnené od vchodu do Hospodinovho domu po sieň dvorana Netan-Melecha, v chrámovej prístavbe. Slnečné vozy spálil.12Kráľ ďalej zbúral oltáre, ktoré boli na streche Acházovej nadstavby, ktoré zriadili judskí králi, ako i oltáre, ktoré zriadil Menašše na oboch nádvoriach Hospodinovho domu. Keď ich odtiaľ odstránil, prach z nich vysypal do Kidrónskeho údolia.13Kráľ znesvätil i výšiny východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún pre Aštartu, príšeru Sidončanov, pre Kemóša, príšeru Moábska, a pre Milkóma, ohavu Ammónčanov.14Rozmlátil kamenné stĺpy, postínal ašery a jamy po nich vyplnil ľudskými kosťami.15Podobne urobil s bételským oltárom a s výšinou, čo zriadil Nebátov syn Jarobeám, ktorý zviedol Izrael na hriech. I ten oltár a výšinu roztĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašeru spálil.16Keď sa Joziáš obzrel, uvidel tam na návrší hroby. Dal vybrať z hrobov kosti a spáliť ich na oltári. Tak ho znesvätil podľa Hospodinovho slova, čo vyriekol Boží muž, keď predpovedal tieto udalosti.17Potom sa spýtal: „Čo to tam vidím za pomník?“ Muži mesta mu odvetili: „To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a predpovedal tieto udalosti, ako ich napĺňaš na bételskom oltári.“18Prikázal: „Nechajte ho! Nech nikto neruší jeho kosti.“ Tak nechali jeho kosti neporušené spolu s kosťami proroka, ktorý prišiel zo Samárie.19Joziáš odstránil i všetky svätyne na výšinách, čo boli v samárijských mestách, ktoré zriadili izraelskí králi, aby urážali Hospodina. Naložil s nimi celkom tak ako v Bételi.20Potom pozabíjal na oltároch všetkých kňazov tamojších výšin a pálil na nich ľudské kosti. Nato sa vrátil do Jeruzalema.21Kráľ prikázal všetkému ľudu: „Zasväťte na počesť svojho Boha Hospodina Paschu, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy.“22Takáto Pascha sa totiž neslávila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, a za celé obdobie izraelských a judských kráľov.23Až v osemnástom roku vlády kráľa Joziáša sa zasvätila taká Pascha na počesť Hospodina v Jeruzaleme.24Joziáš odstránil i vyvolávačov duchov, veštcov, domácich bôžikov, príšerné a ohavné modly, ktoré bolo vídať po Judsku a v Jeruzaleme, aby sa tak splnili slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkija v Hospodinovom dome.25Nikto z predošlých kráľov sa mu nevyrovnal, aby sa presne podľa Mojžišovho zákona obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a celou silou. Ani po ňom už nik nepovstal jemu podobný.26Hospodin však jednako neupustil od svojho prudkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všetky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše.27Hospodin povedal: „Odvrhnem od seba i Júdu, ako som odvrhol Izrael, a toto mesto, Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, zavrhnem, i dom, o ktorom som vyhlásil, že tam bude prebývať moje meno.“28Ostatné Joziášove príbehy i všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov.29Za jeho čias sa vypravil faraón Necho, egyptský kráľ, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš sa postavil proti nemu. Ten však len čo ho zbadal, usmrtil ho v Megidde.30Jeho služobníci ho mŕtveho naložili na voz, previezli ho z Megidda do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Nato vzal pospolitý ľud Joziášovho syna Joacháza, pomazal ho a dosadil po jeho otcovi za kráľa.Judský kráľ Joacház
31Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmeju z Libny, sa volala Chamutal.32Robil Hospodinovi naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predchodcov.33Faraón Necho ho spútal v Rible, v chamátskom kraji, takže nemohol vládnuť v Jeruzaleme. Na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata.34Faraón Necho dosadil za kráľa Joziášovho syna Eljakíma po jeho otcovi Joziášovi a pozmenil mu meno na Jojakím. Joacháza však vzal, odvliekol do Egypta, kde zomrel.35Jojakím odvádzal faraónovi striebro a zlato. Musel však pre krajinu urobiť rozpis, aby tak mohol podľa faraónovej požiadavky odvádzať peniaze. Od každého z prostého ľudu vymáhal podľa výmeru striebro a zlato, aby to mohol odviesť faraónovi Nechovi.Judský kráľ Jojakím
36Jojakím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Pedajova dcéra z Rumy, sa volala Zebida.37Hospodinovi robil naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predkov.