28. kapitola
Múdrosť je len Bohu prístupná
1Naozaj, striebro má svoje nálezisko, i zlato má miesto, kde ho ryžujú.2Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy.3Hranice kladie človek tme, až po krajné medze preskúmava tmavé a temné horniny.4Šachtu otvára ďaleko od bydlísk; tí, čo sú zabudnutí tam, kde nevkročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí.5Zem, z ktorej pochádza chlieb, dolu je spustošená ako ohňom.6Ložiskom zafíru sú jej kamene a obsahuje hrudky zlata.7Orol nepozná chodník k nemu a oko sokola ho nezazrie.8Pyšné šelmy nestúpali po ňom, ani lev naň nevkročil.9Ruku kladie na kremeň, od základu prevracia vrchy,10v skalách vytesáva štôlne a jeho oko zhliadne všetko vzácne,11zahatáva výtoky riek a skryté veci zeme vyvádza na svetlo.12Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?13Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých.14Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa.15Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu.16Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom.17Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety.18Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly.19Nevyrovná sa jej núbijský topás, nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom.20Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?21Zahalená je všetkému, čo je živé, a skrytá aj pred nebeským vtáctvom.22Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli.23Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste!24Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom.25Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru,26keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku,27už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal.28Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.