23. kapitola
DVE SESTRY: SAMÁRIA A JERUZALEM.
1Pán prehovoril ku mne takto:2„Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky.3Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky.4A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba.5Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrčanom, ktorí sa k nej blížili6poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiaducim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch.7Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrčanov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami.8Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom.9Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela.10Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy.11Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino.12Zahorela k synom Asýrčanov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiaducim mladíkom.13Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe.14Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno,15opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou.16Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov.17Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa nimi, potom sa im však odcudzila jej duša.18Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry.19Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine.20Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov.21Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.22Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, a privediem ich proti tebe zo všetkých strán.23Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiaducich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch.24A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv.25Namierim proti tebe svoju žiarlivosť, že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň.26Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety.27Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt.28Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša!29Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá.30Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami.31Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich.32Toto hovorí Pán, Jahve:Kalich svojej sestry budeš piť,hlboký a široký,na hanbu a na posmech ti bude,mnoho vojde do neho.33Opojením, žalosťou sa preplníš.Je to kalich hrôzy, zdesenia,kalich tvojej sestry Samárie.34Piť ho budeš až do dna,jeho črepy budeš hrýzť,svoje prsia roztrháš;lebo som hovoril ja;“výrok Pána, Jahveho.35Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!“36Pán mi povedal: „Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti:37že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm.38I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty.39Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome.40Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi.41Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej.42Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny.43Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy.44Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe.45Ale spravodliví muži ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách.46Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži!47Zástup nech ich ukameňuje a nech ich postína mečom: ich synov a dcéry nech pozabíjajú a ich domy nech spália ohňom.48Takto odstránim z krajiny zločin, všetky ženy budú mať výstrahu a nebudú hrešiť ako vy.49Vaše zločiny naložia na vás, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.“