1. kapitola
KNIHA NÁREKY
PRVÁ ELÉGIA
Alef
1Ach, ako sedí osamelé mesto(kedysi) plné ľudu,postihol osud vdovypaniu národov,kňažná medzi krajinamiostala poplatnicou.Bet
2Prehorko plače v noci,líca má zaslzené,niet, kto by ju potešilzo všetkých jej milencov;priatelia, tí ju opustili,prešli k jej nepriateľom.Gimel
3Pod nátlakom sa sťahoval Júda,vo veľkom nevoľníctve;uprostred národov býva,spočinku nenachodí.Dochytili ho stíhačizbitého útrapami.Dalet
4Cesty Siona smútia,že niet pútnikov na sviatky:brány má všetky spustnuté.Žalostia jeho kňazi,jeho panny sú skľúčenéa on? – ach, trpko mu je!He
5Jeho odporci triumfujú,jeho nepriatelia sú šťastní,pretože Pán ho skľúčilpre množstvo jeho hriechov.Dietky mu ženie do zajatiapred sebou utláčateľ.Vau
6Sionskú dcéru opustilavšetka jej nádhera,jej kniežatá sú sťa jelene,čo pastvu nenachodia,čo bezvládne sa vlečúpred tvárou stíhača.Zain
7Jeruzalem spomína na dniplaču a biedy,(na všetky svoje skvosty,ktoré mal od dávnych dní);keď mu ľud padal rukou nepriateľaa nemal pomocníka,nepriateľ sa naň díval,smial sa jeho záhube.Chet
8Pochybil Jeruzalem veľmi,preto sa stal odporným,opovrhli ním všetci ctitelia,keď uzreli jeho hanbu,on sám však vzdychá,odvracia sa preč.Tet
9Škvrny sú na jeho vlečkách,na následky si nespomenula poklesol úžasne, nemá tešiteľa.„Na moju biedu pozri, Pane,nepriateľ ma, hľa, premohol!“Jod
10Jeho nepriateľ vystrel rukuna všetky jeho skvosty;hej, videl, ako do svätynevniká mu ľud pohanský,ktorému zakázal si vkročiťdo svojho zhromaždenia.Kaf
11Všetok jeho ľud kvíli,hľadajú chlieb; svoje skvosty daliza jedlo, aby sa do nich vrátil život.„Pozriže, Pane, zhliadni,aký som znevážený.“Lamed
12„Všetci, čo prechádzate cestou,pozrite a viďte,či je bôľ ako môj bôľ,ktorým som postihnutý,ktorým ma poranil Pánv deň pále svojho hnevu!Mem
13Z výsosti poslal oheňdo mojich kostí a pokarhal ma,pred moje nohy rozostrel sieťa nazad ma odohnal,spravil ma spustošeným,nemocným po celý deň.Nun
14Spriahnuté je jarmo mojich vín,sú popletené v jeho ruke,presahujú mi šiju,klesá mi sila.Pán ma vydal do rúk,nemôžem povstať.Samech
15Pán zavrhol všetkých vodcovv mojom strede,vyhlásil proti mne sviatok,aby zlomil moju mlaď.Pán šliapal v lisepanenskú dcéru Júdovu.Ajin
16Pre toto ja plačem,oko mi roní vlahu,lebo sa vzdialil ten, čo teší,čo by mi vrátil život.Moji synovia zhynuli,veď nepriateľ zvíťazil!“Pe
17Sion rozpína ruky,potešiteľa nemá.Pán vzbudil proti Jakubovijeho susedných nepriateľov,i stal sa Jeruzalemmedzi nimi odporným.Sade
18„On, Pán je spravodlivý,veď som vzdoroval jeho slovám.Počujže, každý národ,a pozri moju bolesť: panenky mojei junáci odišli do zajatia.Kof
19Volal som svojich milých,ale tí ma zradili; kňazi a moji starcizahynuli v meste,pretože si hľadali jedlo,aby si udržali život.Reš
20Pozriže, Pane, je mi krušno,búri sa moje vnútro,srdce sa vo mne zviera,hej, veľmi som sa vzpieral;meč zbíja vonku,vnútri mám tiež smrť.Šin
21Počuli, že ja vzdychám,potešiteľa nemám,odporci počuli moju skazu,tešili sa, že si ty konal,priviedol si ohlásený deň.Nech ich stihne to, čo mňa!Tau
22Nech príde k tebe všetka ich zlosť,potom však urob s nimi,ako si spravil so mnoupre všetky moje hriechy!Množstvo je mojich vzdychova srdce mi je choré.“