1. kapitola
KNIHA PRÍSLOVÍ
SNAHA PO MÚDROSTI.
1Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, kráľa izraelského.CENNOSŤ A CIEĽ PRÍSLOVÍ
2(Hodia sa) na poznanie múdrostia náuky, (uschopňujú) porozumieťreči rozumné,3(pomáhajú) dosiahnuť cvik,chápavosť, spravodlivosť,právo a statočnosť,4dávajú neskúseným rozvážnosť,mladíkom um a dômysel.5Obohacujú vedomosti, (keď ich)múdry počuje, a rozumnýsi nadobúda zručnosť6v chápaní príslovia a dôvtipnéhovýroku, slov mudrcova tiež ich hádaniek.NAJVZÁCNEJŠIA MÚDROSŤ
7Základom poznania je bázeň predPánom, (len) blázni pohŕdajúmúdrosťou a nácvikom.PRVÉ NAPOMENUTIE
8Počúvaj, syn môj, napomínaniesvojho otca a neopúšťaj naučeniesvojej matere,9bo krášlia tvoju hlavu vencomľúbezným a tvoju šiju (zlatým)náhrdelníkom.POCHABOSŤ A MÚDROSŤ V ĽUDSKOM POČÍNANÍ NEZRIADENÁ TÚŽBA PO MAJETKU
10Keby ťa, syn môj,navádzali hriešnici, neprivoľ!11Keby vraveli: „Poď s nami striehnuťna bezúhonného (človeka),klásť nevinnému pre nič za ničtajné nástrahy;12pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživaa do chĺpka, jak tých, čo zostupujúdo hrobu.13Získame všelijaký cenný majetok,naplníme si domy korisťou.14Hodíš si s nami kocku vospolok,my všetci budeme mať mešecspoločný.“15Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste,zdrž svoju nohu od ich chodníka!16Lebo ich nohy bežia za zlýma ponáhľajú sa prelievať krv.17Veď darmo rozťahovať sieťpred zrakmi okrídlencov!18Títo však svojej vlastnej krvi kladúnástrahy, sami si nastavujú kosílku.19Takáto sudba (stíha) každého,kto baží po zisku;(chamtivosť) ho pripravuje o život.MÚDROSŤ NAPOMÍNA
20Múdrosť sa prihovára na ulicihlasito, na priestranstvách miestvydáva svoj hlas,21na samom vrchu hradieb zaznievajej volanie, pri vrátach bránv meste svoje reči prednáša:22„Dokedy, nerozumní, budete maťradi nerozum a (dokedyže),posmievači, budete sa schutiposmievať a, blázni,nenávidieť poznanie?!23Pripusťte si k srdcu mojenapomínanie!Ja vylejem na vás svojho ducha,oznámim vám svoje zásady!24Pretože som vás volala, a vzpieraliste sa, rukou som (na vás) kývala,a nik si nevšímal,25a (pretože) ste odbíjali každú mojuradu a nepripúšťali ste mojekarhanie,26ja tiež sa budem zo záhuby vašejsmiať, posmievať sa budem,keď vás úľak prikvačí,27keď ako búrka príde na vás stracha vaša záhuba sa dovalí jak víchrica,(keď úzkosť na vás doľahne a súženie).28Vtedy ma budú volať,ale ja sa neozvem, budú mavyhľadávať, no nenájdu ma.29Pretože mali v nenávisti poznaniea nevyvolili si bázeň pred Pánom,30o moju radu nedbali; pohŕdalikaždým mojím dohováraním,31nech sa teda najedia ovocia svojichciest a nech sa nasýtia svojichzámerov.32Veď odvrat nerozumných je ichsmrť a bezstarostnosť bláznovje ich záhuba.33Kto však mňa počúva, ten bývabezpečne a pokojne (si žije),bez strachu, že sa mu zle (povodí).“