Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

POSMEŠNÁ PIESEŇ NA TYRANA BABYLON. ÚVOD.

1Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu.
2Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov.3V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,4zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš:„Hľa, ako skončil tyran,skončilo násilie!“5Pán zlámal prút pohanov,palicu vladárov,6čo zlostne bila ľudstvoúdermi neprestajnými,podmaňovala v hneve národysužovaním neľútostným.7Oddychuje, odpočíva celá zem,prepukáva jasotom.8Aj cyprusy a cédre Libanonu sa titešia: „Odkedy ležíš,nevystúpi rubač k nám.“9Podsvetie zdola sa pre teba rozrušív ústrety tvojmu príchodu;vzbudzuje pre teba tiene,všetkých mocnárov zemevyzdvihuje z ich trónov,všetkých kráľov národov.10Títo všetci sa ozvú, prehovoriak tebe: „I ty si omdlel ako my,nám si sa stal rovným?11Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva,zunenie tvojich hárf.Pod tebou je rozostretá chrobača červy sú tvojou prikrývkou.“

PÁD Z NEBA

12Ako si padla z neba,žiarivá zornička! Zrazený si k zemi,čo si vládol nad národmi.
13Veď v srdci si si hovoril:„Do nebies vystúpim,až nad Božie hviezdyvyvýšim svoj trón, sídliť chcemna vrchu zhromaždenia,na stráňach severu.14Vystúpim do výšin oblakov,prirovnám sa Najvyššiemu.“15Lenže do podsvetia si zvrhnutý,na stráne priepasti.16Čo ťa uzrú, obzrú si ťa,hútať budú o tebe:„Či toto je muž, čo rozbúril zem,zatriasol ríšami,17čo svet obrátil na pustatinu,jeho mestá zrúcal a jeho väzňomnepootváral dom väznenia?“

MŔTVOLA KRÁĽOVA

18Králi národov všetci spočívajúv sláve, každý vo svojom dome.
19Ty však si vyhodený bez hrobuako odporná vetva – pokrytýzabitými, ktorých meč prebodal –19fako pošliapaná mŕtvola.19eK tým, čo zostúpiado kamenných hrobov,20nepridružíš sa pri pohrebe,lebo si zničil vlastnú krajinu,svoj vlastný ľud vyvraždil.Nikdy nik nespomeniesemeno zločincov.21Postavte popravisko jeho synompre zločin ich otcov,aby nepovstali a nepodmanili sizem a nezaplnili svet mestami.

DOSLOV.

22Povstanem proti nim, hovorí Pán zástupov, a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo, hovorí Pán,
23a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou, hovorí Pán zástupov..

2. ASÝRSKO

24Takto prisahal Pán zástupov:„Veru, ako som zamýšľal, tak bude,a ako som ustanovil, tak sa stane,
25že zlomím Asýrskovo svojej krajinea na svojich vrchochho pošliapem,takže sa vzdiali od nich jeho jarmoa stratí sa z ich ramienjeho bremeno.“26To je ustanovenie, ustanovenénad celou zemou, a to je ruka,vystretá nad všetky národy.27Veď Pán zástupov rozhodol,ktože to zlomí? Jeho ruka jevystretá, ktože ju odstráni?

3. FILIŠTÍNSKO

28V roku smrti kráľa Achaza odzneltento výrok:
29„Neteš sa ty, Filištínsko celé,že prút toho, čo ťa bil,je zlomený, bo z koreňahada vyjde vretenicaa jej plodom bude okrídlený drak.30I budú sa pásť prvorodení biednycha chudobní budú sídliť v bezpečí,tvoj koreň však hladom usmrtíma tvojich pozostalých zabijem.31Kvíľ, brána, plač, mesto,des sa, Filištínsko celé,lebo od severu prichádza dyma nik neodchádza od svojich čiat.“32A čo sa odpovie poslom pohanov?Že Pán založil Sion a na ňom saukryjú biedni jeho ľudu.