2. kapitola
Proroctvá proti Judsku a Jeruzalemu, kapitoly 2 – 6
Sláva zemská a sláva mesiášska
NADPIS.
1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Judsku a Jeruzaleme.MESIÁŠSKE KRÁĽOVSTVO, SLÁVNA BOŽIA HORA
2Na konci dní bude upevnený vrchPánovho domu na temene hôra vyčnievať bude nad pahorky;i budú sa naň hrnúť všetky národy.3Prídu mnohé kmene a povedia:„Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,do domu Jakubovho Boha,nech nás poučí o svojich cestácha budeme kráčať jeho chodníkmi.“Lebo zo Siona vyjde náukaa Pánovo slovo z Jeruzalema.4Rozsudzovať bude medzi národmia naprávať početné kmene,takže si z mečov ukujú radlá,zo svojich kopijí viničné nože.Národ proti národu nezdvihne meča nebudú sa viac priúčať boju.5Hor’ sa, dom Jakubov,kráčajme vo svetle Pánovom!NÁROD IDE ZA BOHATSTVOM A MODLAMI
6Veru, zavrhol si svoj ľud,dom Jakubov, lebo žijú podľapríkladu susedov: majú veštcovako Filištínci a s potomkamicudzincov sa spolčujú.7Jeho krajina je plná striebra a zlataa niet konca jeho pokladom.Jeho krajina je plná konía niet konca jeho povozom.8Jeho krajina je preplnená modlami,klaňajú sa dielu svojich rúk,ktoré urobili ich prsty:9a kloní sa človek, korí sa každý.Nie, neodpusť im to!ZAHYNIE BOHATSTVO I MODLY
10Zájdi do skaly, schovaj sa do prachuod strachu pred Pánoma pred velebou jeho slávy.11Pyšné oči človeka sa sklopiaa pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sámbude povýšený v ten deň.12Lebo deň Pána zástupov budenad všetkým pyšným a vyvýšenýma nad všetkým hrdým;i bude to znížené.13Nad všetkými cédrami Libanonu,vysokými a hrdými,nad všetkými dubmi Bášanu,14nad všetkými vysokými horami,nad všetkými hrdými kopcami,15nad každou vysokou vežou,nad každým hradným múrom,16nad každou taršišskou loďoua nad každou pôvabnou krásou.17Pokorená bude pýcha človekaa znížená bude povýšenosť ľudí.Len Pán bude povýšený v ten deň,18modly však úplne zmiznú.19Vojdú do skalných jaskýňa do priekop zemeod strachu pred Pánoma pred velebou jeho slávy,až povstane podesiť zem.20V ten deň zahodí človeksvojich strieborných bôžikova svojich zlatých bôžikov– ktorých si urobil na poklonu –krtom a netopierom,21aby zaliezol do trhlín skála do jaskýň brálod strachu pred Pánoma pred velebou jeho slávy,až povstane podesiť zem.22Upusťte teda od človeka,ktorého dych je v jeho nose.Za čože ho teda pokladať?