37. kapitola
OSLOBODENIE.
1Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu.2Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi.3I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily.4Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal!“5Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi6a Izaiáš im vravel: „Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa.7Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“8Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachišu.9A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom:10„Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Judska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: ‚Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.‘11Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený?12Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?13Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“14Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom.15Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi:16„Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.17Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu.18Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem.19Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich.20Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný.“21Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:22Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,panenská dcéra Siona,pokyvuje hlavou za tebou,dcéra Jeruzalema.23Komu si sa rúhal a posmieval,proti komu si povyšoval hlasa pyšne dvíhal oči?Proti Izraelovmu Svätému!24Prostredníctvom sluhov si tupilPána a hovoril si: ‚S množstvomsvojich vozov vystúpil somna hrebene vrchov,na stráne Libanonua vyťal som jeho cédre vysoké,jeho vyberané cyprusy;vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,do húštiny hájov.25Ja som kopal a pil vodua krokom svojich nôh vysušímvšetky rieky Egypta.‘26Nepočul si o tom? Pripravoval somto oddávna, chystal som to od dnípravekých a teraz som to priviedol:premeníš na pusté sutinyopevnené mestá.27By sa ich obyvateľstvo bezmocnétriaslo a hanbilo, ostalo sťa poľnátráva, sťa zeleň lúk,ako zelina na streche,spálenina nerozvinutá.28Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,i ako si zúril proti mne.29Pretože tvoje zúrenie proti mnea tvoja nadutosť dostali sa mido uší, vtiahnem ti do nosa svojuobrúčku a svoju uzdu ti vložím doperí a zavediem ťa späť cestou,ktorou si prišiel.30Tebe však toto bude znamením:Jedz tento rok samorodéa druhý rok samorastlé,tretí rok však sejte a žnite,saďte vinice a jedzte ich ovocie.31A zvyšok Júdovho domu,čo pozostal, zapustí korene nadola hore prinesie ovocie.32Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšoka pozostatok z vrchu Sion;horlivosť Pána zástupov to urobí.33Preto toto hovorí Pán o asýrskomkráľovi: Nevkročí do tohto mestaani šíp ta nevystrelí,ani štítom naň nezaútočí,ani násypom ho neobkolesí.34Vráti sa cestou, ktorou prišiel,a do tohto mesta nevkročí,“hovorí Pán.35„Budem kryť toto mesto,aby som ho zachránilkvôli sebe a kvôli Dávidovi,svojmu služobníkovi.“36Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!37Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.38A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.