41. kapitola
2. Povolanie osloboditeľa, kapitola 41
VÍŤAZ OD VÝCHODU
1Počúvajte ma, ostrovy,a národy nech si obnovujú silu,nech sa priblížia a nech hovoria,spolu sa dostavíme na súd.2Ktože vzbudil od východu toho,ktorému kráča v pätách spása?Vydal napospas národya podrobil kráľov,na prach ich obracia jeho meča jeho kuša na zmietanú plevu.3Stíha ich, kráča nerušený,nohy sa mu ani netýkajú zeme.4Kto to spravil? Kto učinil?Ten, čo rody volá od počiatku.Ja, Jahve, prvýa ten istý som i posledný.5Ostrovy vidia a boja sa,končiny zeme sa trasú,blížia sa a prichádzajú.6Navzájom si pomáhajú,navzájom si volajú: „Rezko!“7Majster posmeľuje zlatníka,ten, čo kladivom hladí, toho,čo kuje mlatkom,hovorí o liatine: „Dobrá je“a upevní ju klinmi, že sa nepohne.BOŽÍ ĽUD SA NEMÁ ČO BÁŤ
8Ty však, Izrael, sluha môj,Jakub, ktorého som vyvolil,potomstvo Abraháma,môjho priateľa,9teba som chopil od končín zeme,z jej okrajov som ťa povolala riekol som ti: „Ty si môj sluha,teba som vyvolil a nezavrhol.“10Neboj sa, veď som s tebou ja,neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,posilňujem ťa, ba pomáham ti,držím ťa svojou spásnou pravicou.11Hľa, zahanbia sa a vyjdúna posmechvšetci, čo sa zlostia na teba,budú ako nič a zahynú tí,čo sa pravotia s tebou.12Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých,čo sa s tebou hádajú;budú ako nič a ako márnosť tí,čo broja proti tebe.13Lebo ja som Pán, tvoj Boh,čo ťa za pravicu držím,ktorý ti hovorím:„Neboj sa, ja ti pomáham.“14Nebojže sa, červíček Jakub,chrobáčik Izrael!Ja ti pomáham –hovorí Pán –,tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.15Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou,novou, mnohozubou,rozmlátiš a rozdrvíš vrchya pahorky na plevu obrátiš.16Viať ich budeš, uchytí ich vietora víchrica ich rozpráši,ty však budeš plesať v Pánovi,Svätým Izraela pýšiť sa.ZÁZRAČNÉ ZÁSAHY BOŽIE
17Chudáci a bedárihľadajú vodu a niet jej,jazyk im zosychá od smädu.Ja, Pán, ich vyslyším,Boh Izraela, neopustím ich.18Otvorím v pustinách riekya vprostred údolí pramene,obrátim púšť na vodné studienkya suchú zem na žriedla vôd.19Zasadím do púšte céder,agát, myrtu a olivový strom,vsadím do pustiny cyprus,brest a jedľu pospolu,20nech vidia a dozvedia sa,nech uvážia a razom pochopia,že to ruka Pánova spravila,stvoril to Svätý Izraela.MODLY SÚ NESCHOPNÉ
21Predneste svoj spor, hovorí Pán,prineste si dôkazy,vraví kráľ Jakubov.22Nech prídu a nech nám zjavia,čo sa má stať.Ktoréže veci sú prvšie?Povedzte, nech pochopímea zvieme ich výsledky,alebo nám povedzte, čo príde.23Povedzte, čo príde v budúcnosti,a budeme vedieť, že ste bohmi,ba urobte či už dobré a či zlé,nech žasneme a razom vidíme!24Hľa, vy nivoč ste lena dielo vaše je ničomné,ohavník si vás vyvolí.LEN BOH VEDEL O SVOJOM VÍŤAZOVI
25Vzbudil som ho – od severu prišiel –od východu slnca toho,čo vzýva moje meno,rozdlávi kniežatáako blato a ako hrnčiarrozšliapava hlinu.26Kto to zvestoval od začiatku,aby sme vedeli, a od pradávna,by sme povedali: „Pravdu má.“?Veď nik nezvestoval, veď niknehlásal, veď nik nepočul vašu reč.27Prvý (vravím) Sionu: „Hľa, tu sú!“a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.28Ak sa obzerám, niet nikoho,niet medzi nimi radcov,čo by odvetili, keď sa ich opýtam.29Hľa, tí všetci ničím súa ich skutky sú ničotou,vzduch a prázdnota sú ich liatiny.