46. kapitola
BEZMOCNOSŤ MODIEL – POMOC PÁNOVA
1Padol Bél, schúlil sa Nébo,ich sochy sa dostali na zvieratáa hovädá, ich bremeno vlečúako ťarchu, ustaté.2Padli, schúlili sa spolu,nevládali zachrániť náklad,ba sami išli do zajatia.3Počúvajte ma, dom Jakubova všetky zvyšky domu Izraela,čo ste chovaní od lona,čo ste nosení od života.4Ja až po starobu som ten istý,až po šediny ja ponesiem.Ja som to urobil a ja budem niesť,ja ponesiem a vyslobodím.5Komu ma pripodobnítea prirovnáte a primeriate,aby sme si boli rovní?6Sypú zlato z mešcaa striebro vážia vážkou,najmú zlievača a spraví z tohoboha a koria, klaňajú sa mu.7Vezmú ho na plece, vlečú ho,ak ho položia na miesto, stojí,nehne sa zo svojho miesta,ak volá kto k nemu, neodpovedáa z jeho úzkosti ho nevyslobodí.8Spomeňte si na to a vzmužte sa,premýšľajte v srdci, odbojníci!9Spomeňte na veci pradávne,lebo ja som Boh a iného niet;Boh, a niet mi podobného.10Od začiatku oznamujem budúcnosťa odpradávna, čo sa ešte nestalo.Vravím: „Moje rozhodnutie platía všetko, čo chcem, urobím.“11Od východu orla zavolám,z ďalekej krajiny mužasvojich plánov.Čo som hovoril, to uskutočním,čo som ustanovil, to urobím.12Počúvajte ma vy, tvrdí srdcom,čo ste vzdialení od pravdy!13Privediem svoju pravdu,nie je ďaleko,a moja spása meškať nebude.A dám na Sione spasenie,Izraelu svoju velebu.