14. kapitola
SUCHOTA.
1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi pre suchotu:2Smúti Júda a jeho brány vysychajú,zarmucujú sa po zem,vypína sa výkrik Jeruzalema.3Ich páni poslali sluhov po vodu:išli k cisternám, vody nenašli,vrátili sa s prázdnymi nádobami.Sú zahanbení a potupení,zahaľujú si hlavy.4Pretože pôda je dopraskaná,lebo nebolo dažďa v krajine:zahanbení sú roľníci,zahaľujú si hlavu.5Veď aj jelenica na poliporodí a opustí mláďa,pretože niet zelene.6A divé osly stoja na holiach,lapajú vzduch sťa šakaly,oči im omdlievajú,pretože nieto trávy.PROSBA O ODPUSTENIE
7„Ak naše hriechy svedčia proti nám,konaj, Pane, kvôli svojmu menu.Veď mnoho je našich vzbúr,zhrešili sme proti tebe.8Nádej Izraela,jeho záchranca v čase úzkosti,prečo si v krajine ako cudzinec,ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?9Prečo si ako zarazený človek,ako silák, ktorý nevládze zachrániť?Predsa, Pane, ty si medzi nami,podľa tvojho mena sa voláme,neopúšťaj nás!“10Toto hovorí Pán o tomto ľude:„Radi sa takto kolíšu,nohy si nešetria,Pán však nemá v nich záľubu,“teraz si spomenul na ich hriecha trestá ich viny.PROTI LŽIPROROKOM.
11Pán mi povedal: „Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu! 12Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom.“ 13I povedal som: „Ach, Pane, Jahve, hľa, proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.“ 14A Pán mi odpovedal: „Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú. 15Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: ‚Meč a hlad nebude v tejto krajine.‘ Mečom a hladom skončia títo proroci. 16A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.PROROKOV ŽIAĽ
17Povieš im túto reč:Slzy ronia moje oči,neprestávajú noc a deň,lebo veľká skaza stihlapannu, dcéru môjho ľudu,rana veľmi bolestná.18Ak vyjdem na pole,hľa, preklatí mečom,ak vojdem do mesta,hľa, muky hladu!Veď i prorok, i kňazblúdia krajinou a nechápu!“ŽIAĽ ĽUDU
19Azda si celkom zavrhol Júdu,či sa tvojej duši zhnusil Sion?Prečo si nás udrel,že niet pre nás uzdravenia?Čakáme na pokoj – a blaha niet,na čas uzdravenia –ale, hľa, zdesenie!20Poznáme, Pane, svoju zlobu,vinu našich otcov,veď sme zhrešili proti tebe.21Nezavrhni nás pre svoje meno,neznevažuj trón svojej slávy;pamätaj a nezruš svoju zmluvus nami!22Či sú medzi ničotami národov tí,ktorí dajú dážď?Alebo či dajú nebesá pŕšku?Či si to nie ty, Pane, Bože náš?A v teba dúfame,lebo toto všetko si ty stvoril.